Plač patrí u väčšiny zdravých detí k prvým prejavom života a najstaršie dochované zmienky o ňom pochádzajú z hlinených tabuliek vyrytých 1 400 rokov pred naším letopočtom na severe dnešnej Sýrie. Homo sapiens však pravdepodobne ronil slzy dávno predtým. Podľa niektorých teórií plače ľudský rod minimálne od čias, čo australopitekom zmizla z tváre srsť – slzy sú totiž aj dôležitou súčasťou neverbálnej komunikácie a majú byť viditeľné pre naše najbližšie okolie. V každom prípade je záhadou, že ani po miliónoch rokov dosť presne nevieme, aký majú ľudské slzy evolučný význam.

​Slzy slúžia predovšetkým na zvlhčenie prednej steny oka a umožňujú kĺzanie viečok po ich povrchu. Odplavujú nečistoty a zároveň slaným roztokom chránia oko pred infekciou. Niektorí oftalmológovia odhadujú, že jedno oko za ľudský život vyleje 70 litrov sĺz, a to nepočítajú slzy „citové“. Slzy na zvlhčenie očí a na ich ochranu majú síce aj ostatné suchozemské cicavce, nie sú však schopné výdatnejšieho plaču, ktorý sprevádza ľudský smútok, bolesť, zlosť, beznádej, radosť alebo hystériu. Hoci prírodovedci nevylučujú výnimky, emočný plač sa všeobecne považuje za výsadu ľudského rodu, podobne ako vzpriamená chôdza alebo zakladanie ohňa. V čom sú teda ľudské slzy unikátne a na čo tiež slúžia?

Chemické signály

U niektorých zvierat obsahujú slzy signálne molekuly, ktoré zvyšujú atraktivitu pre párenie. Japonský tím vedcov z univerzity v Tokiu v sekréte slzných žliaz hlodavcov objavil feromón (nazvaný ESP 1), ktorý pri priamom telesnom kontakte myší zvyšuje u samičiek sexuálnu túžbu, a teda aj šancu na rozmnožovanie, ktoré je univerzálnym motorom živočíšneho vývoja. Len na pripomenutie: feromóny sú látky vytvárané telom, slúžiace k vnútrodruhovej komunikácii (napríklad hmyz spolu „hovorí“ výhradne pomocou feromónov).

Na rozdiel od bežných vôní nemožno feromóny zaznamenať čuchovými žľazami v nose, ale tzv. Jacobsonovým orgánom, ktorý je na podnebí pri nosovej a ústnej dutine a umožňuje prijímanie pachov aj ústami. U plazov a hlodavcov je to hlavný orgán čuchu. Čoskoro po zistení japonských vedcov sa ukázalo, že na princípe chemickej signalizácie fungujú v myšacích slzách aj ďalšie bielkoviny – feromón ESP 22 napríklad chráni predpubertálne myši pred sexuálnymi atakmi dospelých jedincov. Po sexe túžiacich zrelých samcov jednoducho odrádza od nedospelých samičiek. V roku 2011 si izraelskí lekári pod vedením neurológa Noama Sobela z Weizmannovho ústavu položili otázku, či niečo podobné nefunguje aj u ľudí. U človeka je síce Jacobsonov orgán už zakrpatený, no pár špecializovaných buniek z neho predsa len asi zostalo. Ľudia (rovnako ako napríklad opice) navyše majú v mozgu tzv. zrkadliace neuróny. Vďaka nim emócie druhých vyvolávajú podobnú odozvu aj u nás. Preto sa hovorí, že plač (rovnako ako smiech, radosť, utrpenie, ale napríklad aj zívanie) je nákazlivý. A preto tiež neznášame pohľad na trápenie druhých. Aby sme tieto nepríjemné pocity odstránili, automaticky sa pokúšame čo najrýchlejšie vyriešiť problémy tvora, ktorý v nás nepokoj vyvoláva. Nazývame to súcit. Aj preto spontánne obdarúvame bezdomovcov alebo prispievame na charitu... Izraelskí lekári poslali skupinu žien na film Titanic, a keď pri dojemných scénach začali plakať, pozbierali ich slzy do skúmaviek. A potom ich podstrčili mužom. „A ukázalo sa, že na mužov majú slzy smútku zaujímavý efekt: potláčajú mužský pohlavný pud a agresivitu,“ vysvetľuje biológ prof. Jaroslav Petr. Prišlo u nich totiž k zníženiu...