Boli ste tretí najlepšie draftovaný slovenský hokejista v histórii, vybrali si vás do NHL z desiateho miesta, pred vami bola veľká kariéra v zámorí. Ale v NHL ste nakoniec odohrali iba tri roky. Prečo?
Vinou zmeny pravidiel, ktoré zo dňa na deň začali preferovať menších hráčov, zranení, ktorých bolo toľko a takých dlhodobých, že postupne pre mňa hokej znamenal hlavne bolesť a psychické a fyzické trápenie. Ale už keď ma draftovali, dávali mi najavo, že som projekt. V Amerike tým myslia, že je potrebná istá miera výchovy a čas, kým hráč nazrie do NHL. Robia to veľmi umne, s mladými pracujú opatrne, klub si určí nejaký časový horizont, keď by hráč mohol nazrieť do NHL, najťažšej ligy sveta. S hráčmi postupne pracujú vo farmárskych tímoch v AHL.

Téma

​S vami to tak bolo?
Áno, ale pre mňa sa zámorská škola začala už v kanadskej juniorke, kde som sa veľmi veľa naučil. Vedel som, že ma čaká veľmi dlhá cesta do NHL, ale postupne mi všetko vychádzalo, makal som a do NHL som sa dostal. V poslednom období, keď som sa na ľad vrátil po operácii členka a pred zranením, ktoré sa nakoniec ukázalo ako to, ktoré mi ukončilo kariéru v NHL, keď mi Alex Semin spadol na nohu a roztrhol mi predný krížny väz, som sa cítil na ľade najlepšie, ako som sa kedy v kariére cítil.

Ako to myslíte? Bola forma?
Áno, a konečne som bol súčasťou veľkého hokeja v NHL. Kým si mladý hráč zvykne na servis v kabíne, rýchlosť hry, zmýšľanie svojich spoluhráčov, pokyny trénera a všetko, čo môže očakávať od súperových hráčov, trochu to trvá. Dostal som sa však do stavu, že som mal všetko do detailov zmapované – ako súperi zakladajú útok, ako hrajú, lebo som vedel, že tak budem úspešnejší.

Trénovali ste navyše?
Bol som ochotný obetovať hokeju všetko, pre mňa sa príprava nekončila spoločným tréningom, ale po ňom som doma pozeral videá súperov, po videách som išiel do posilňovne, vždy som robil navyše. V tom bol pre mňa veľký vzor Zdeno Chára, ale v taktickej rovine som sa možno učil ešte viac, lebo som si študoval hráčov, proti ktorým som hral. Neoplýval som veľkým talentom, ale bol som ochotný tvrdo drieť.

NHL je najvyšší level, v hokeji sa už vyššie ísť nedá, a vy hovoríte, že ste neoplývali talentom?
Určite som nebol talent, nemal som jemné ruky, nedával som góly. Možno u nás je pohľad, že dobrý hokejista je ten, kto dáva góly, ale prečo potom všetci, ktorí dávajú góly aj v našej lige, nie sú v NHL? Sú hokejisti, ktorí za celý život strelili zopár gólov, ale urobili veľkú kariéru v NHL.

Keď ste sa vážne zranili, roztrhli ste si predný krížny väz kolena, koľko ste mali rokov?
Tuším, že 24. Môj posledný zápas v NHL som odohral vo Washingtone a pamätám sa, že sa prišiel pozrieť Peter Bondra. Po roztrhnutí predného krížneho väzu v kolene bola dĺžka liečenia zhruba osem mesiacov a po operácii som sa doslova učil chodiť, keďže mi operovali obidve kolená. Dávali mi totiž štep z jedného kolena do druhého, aby mi ho spevnili. Bol som sám v cudzine, keď som doma chcel ísť k chladničke, musel som sa plaziť, nemal som nikoho, kto by mi doniesol vodu alebo aspoň bažanta na vypotrebovanie.

Čo sa deje v hlave hráča, ktorý je v takom zdravotnom stave?
Rozmýšľal som, či moja budúcnosť je ešte pri hokeji, či ma také zranenie neodrovná. Obrovský nápor na psychiku, najmä keď to bolo už tretie vážne zranenie – predtým mi operovali členok a mal som tiež roztrhnutý stehenný sval či vážny otras mozgu alebo zväčšenú slezinu. Vedel som, že klub nebude mať trpezlivosť, aby ma držal, lebo klub platí aj zranených.

Ku...