Odporúčania, aby sme jedli menej cukrov a tukov, sa ťahajú výživovými radami hádam od nepamäti. Nie sú len notoricky známe, dávajú väčšine z nás aj zmysel, pretože každý dnes už dobre vie, že kalorická strava prispieva k obezite, tá zase k vzniku cukrovky druhého typu, ale aj k vysokému krvnému tlaku a kardiovaskulárnym chorobám. Zato otázku, načo je dobrá vláknina, ktorá nemá takmer žiadnu výživovú hodnotu a neobsahuje vitamíny ani minerálne látky, dokáže zodpovedať málokto. Prijali sme ju ako nespochybniteľný fakt, ktorý denne výdatne podporujú reklamy hlásajúce, že potraviny s dostatočným množstvom tejto nestráviteľnej zložky sú zdraviu prospešné.

​Treba dodať, že za pravdu im dávajú aj mnohé odborné štúdie. Nebolo to však vždy tak. Vplyv vlákniny na ľudské zdravie síce už pár stoviek rokov pred naším letopočtom údajne vyzdvihoval legendárny Hippokrates z Kósu, jeho poznatky o pozitívnych účinkoch spotreby celozrnného chleba na činnosť hrubého čreva však potom upadli do zabudnutia. „Pretože je to nestráviteľná zložka, ktorá navyše nedodáva organizmu žiadnu energiu, bola spočiatku tendencia odstraňovať ju zo stravy,“ hovorí MUDr. Petr Tláskal, CSc., vedúci lekár oddelenia liečebnej výživy vo FN Praha Motol a predseda Spoločnosti pre výživu.

Ochrana pred toxickými látkami

Pohľad na význam a prospešnosť vlákniny sa však za posledných niekoľko desaťročí obrátil doslova naruby. Potvrdzujú to aj slová profesorky Ing. Jany Dostálovej, CSc., z Ústavu analýzy potravín a výživy Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe. „O prospešnosti vlákniny na ľudské zdravie som prvýkrát počula od odborníka na výživu MUDr. Stanislava Hejdu, a to niekedy v 70. rokoch minulého storočia, ktorý citoval závery sofistikovaných štúdií,“ spomína profesorka Dostálová s tým, že jedna z prvých odborných prác, ktorá sa zaoberala vplyvom vlákniny na ľudské zdravie na odbornejšej úrovni, informovala o nižšom výskyte chorôb tráviaceho ústrojenstva u afrického obyvateľstva, ktoré vlákninu konzumovalo v oveľa vyššom množstve než ľudia v západnom svete.

Ďalšie zistenia, že tmavá múka bohatá na vlákninu má pozitívne účinky na zdravie, tento fakt len potvrdili. „Jedna z epidemiologických štúdií totiž preukázala, že dcéry bohatých rodičov, ktoré žili v penzionáte a jedli biele pečivo, mali oveľa vyšší výskyt zápalov slepého čreva a ďalších tráviacich ťažkostí ako deti zo sirotinca, ktoré jedli len výrobky z tmavých múk, považované v tej dobe za menejcennú stravu chudobných,“ spomína profesorka Jana Dostálová h...