„S touto situáciou bojujú takmer všade na svete. A pritom vieme učiť programovať deti už v materských školách,“ tvrdí odborník, ktorý spolu s tímom ďalších expertov vytvoril unikátny edukačný softvér robot Emil, ktorý milujú deti v každej škole, kde ho začali používať.

Kedysi sa za základ gramotnosti považovalo vedieť čítať, písať a počítať. Dnes však medzi bežné znalosti pribudla aj informatická gramotnosť, súhlasíte?
Áno, ale v prvom rade si musíme vysvetliť, čo si pod takouto gramotnosťou predstaviť. Väčšina ľudí by asi takto označila písanie mejlov, prácu na počítači s textovým dokumentom, vyhľadávanie na internete... To je síce v dnešných časoch životne dôležité a užitočné, ale v takomto prípade by som skôr hovoril o počítačovej alebo digitálnej gramotnosti, teda schopnosti rozumne ovládať a využívať počítač. Ale okrem toho máme ešte aj informatiku, a tá nie je o ovládaní počítača či práci s internetom.

Čo teda označuje slovo informatika?
Mohol by som sa pustiť do rôznych definícií informatiky ako vedeckej oblasti, ja ale radšej zostanem vo vzdelávacom prostredí, kde hovoríme o školskej informatike, teda o vyučovacom predmete s názvom informatika. Ale aj tu máme problém. Hoci sa všetky krajiny na svete zhodujú v tom, že informatika a informatické myslenie je významná oblasť poznávania pre dnešnú generáciu, horšie už by bolo, keby mali presnejšie vysvetliť, aké znalosti a zručnosti si majú ich žiaci rozvíjať. Informatika je totiž takmer všade v školách zdeformovaná práve rovnicou: informatika = práca s počítačom. Ale informatika je o inom, o programovaní a práci s dátami, o premýšľaní o problémoch a plánovaní ich riešenia výpočtovým spôsobom a o tom, ako fungujú zariadenia, ktoré dokážu tieto výpočty vykonať.

Dobre, ale nie je cieľom vyučovania práve to, aby sa žiaci naučili pracovať s počítačom? Veď ovládať počítač dnes vyžadujú prakticky v každom zamestnaní...
Iste, používať počítač je veľmi dôležité, ale na informatike sa má rozvíjať informatické či algoritmické myslenie. Pred niekoľkými rokmi som v Anglicku pripravoval pre tamojšie základné školy vzdelávací obsah pre piatakov a šiestakov. U nich sa však informatika začína už v prvej triede, preto som často chodieval na tieto prvácke, druhácke, tretiacke a štvrtácke hodiny informatiky a prekvapilo ma, že vlastne ani učitelia celkom nevedia, čo majú s týmito malými na hodine robiť. Pozbierali si vždy akési „omrvinky“, našli si niečo na internete, raz to bolo fajn, inokedy menej... Ale...