Nedávno som sa stretla s tvrdením, že žiadna medicínska metóda nezachránila toľko ľudských životov ako očkovanie. Je to naozaj tak?
Je to skutočne tak. Očkovanie spolu s pitnou vodou zachránilo mnoho, naozaj mnoho ľudských životov. Existujú dokonca aj prepočty, koľko ľudských životov na Slovensku očkovanie zachránilo a tiež koľko financií ušetrilo. Prevencia je totiž vždy lacnejšia ako liečba, navyše v prípade liečenia maloletých detí treba okrem nákladov na liečbu k celkovej sume pripočítať aj náklady spojené s absenciou v práci rodičov, ktorí sa o deti v čase choroby starajú. (Podľa údajov hlavnej odborníčky MZ SR pre epidemiológiu profesorky Henriety Hudečkovej predstavuje ročná finančná úspora dosiahnutá na Slovensku povinným očkovaním 18,3 milióna eur, pozn. red.)

​Odkedy sa na Slovensku povinne očkuje?
Prvé očkovania zaviedla na našom území Mária Terézia, ktorá sama prišla kvôli pravým kiahňam o tri zo svojich 16 detí. Išlo práve o očkovanie proti tomuto ochoreniu. Bolo to tiež prvé očkovanie uzákonené ako povinné aj v Československu po jeho vzniku v roku 1919. Posledné ochorenie na pravé kiahne bolo na Slovensku zaznamenané v roku 1924. Postupne sa pridávali ďalšie očkovania: 1946 záškrt, 1951 tuberkulóza, v roku 1956 sa začala používať kombinovaná vakcína proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, o rok neskôr pribudla detská obrna, v roku 1969 osýpky, a tak by sme mohli pokračovať, zoznam je veľmi dlhý: ružienka, mumps, vírusová hepatitída typu B, pneumokoky...

Ja si ako dieťa pamätám, že v osemdesiatych rokoch, keď som chodila na základnú školu, býval mumps.
Mumps pribudol medzi povinné očkovania až v roku 1987, takže si to môžete pamätať. Možno si spomínate aj na to, že nie všetky vakcíny sa podávali injekčne. Napríklad živá, oslabená vakcína proti detskej obrne sa od roku 1960 až do roku 2005 kvapkala na lyžičku a keď ju dieťa zjedlo, bolo zaočkované. Očkovalo sa v kampaniach dvakrát za rok, keď v priebehu týždňa boli zaočkované všetky deti, ktoré dosiahli určený vek. Očkovanie proti detskej obrne bolo veľmi úspešné. Máme v ňom svetové prvenstvo, keď sme ešte pred zavedením očkovania „na lyžičku“ v roku 1957 v priebehu 10 dní zaočkovali neživou vakcínou všetky deti vo veku do 7 rokov. Bolo to prvé celonárodné masové očkovanie proti detskej obrne na svete a od roku 1960 sa u nás detská obrna nevyskytla.

Stačili tri roky na to, aby u nás vymizlo ochorenie, ktoré ešte aj dnes trápi deti v niektorých rozvojových krajinách?
A pritom je to hrozná choroba, postihuje nervovú sústavu. Trvalé následky, najčastejšie ochrnutie dolných končatín, zostávajú u 15 percent chorých a asi rovnaké percento ich zomiera. Pamätám si spolužiačku mojej staršej sestry, ktorá bola po ochorení celý život bola odkázaná na invalidný vozík...

Celosvetovo sa podarilo spomedzi chorôb, proti ktorým sa očkuje, vykynožiť len pravé kiahne?
Áno. A preto sa proti nim už dnes neočkuje, prestalo sa v roku 1980. Významnú úlohu v procese definitívnej celosvetovej likvidácie vírusu pravých kiahní zohrali slovenskí a českí epidemiológovia. Profesor MUDr. Karel Raška, český epidemiológ, pracoval v 60. rokoch vo Svetovej zdravotníckej organizácii v Ženeve (ďalej len SZO). Stál na čele Divízie prenosných chorôb a vypracoval úplne novú koncepciu, ktorou sa po dlhých rokoch snaženia pravé kiahne podarilo zlikvidovať. Na programe sa zúčastnilo 6 slovenských a 14 českých epidemiológov. Na Slovensku z nich žije už len profesor Straka v Martine. My hovoríme, že vírus bol eradikovaný, teda vykorenený z celého sveta.

V čom bola jeho metodika špeciálna?
Išlo o aktívne vyhľadávanie posledných prípadov pravých kiahní v najodľahlejších častiach sveta. Bola to výlučne ľudská nákaza. Zaočkovaním všetkých osôb v okruhu jednej míle od chorého sa zabránilo ďalšiemu šíreniu vírusu, až vymizol celkom. Dovtedy používaná metóda plošného očkovania nebola úspešná. Aj pri vysokej, 90-percentnej zaočkovanosti sa objavovali ohniská nákazy. Vírus pravých kiahní je dodnes uložený v dvoch laboratóriách – jedno je v Atlante v USA...