Ako sa človek dostane až na samú špičku dizajnérskej kariéry v automobilovom priemysle? Meno Pininfarina je späté s takými skvostami ako Ferrari 250 GT, Lancia Aurelia alebo Ferrari Testarossa.
Moja generácia ešte nemala možnosť uplatniť sa v domácom automobilovom dizajne. V Česku síce bola Škoda Auto, ale na Slovensku takáto možnosť nebola vôbec. Štúdium som začal na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na katedre docenta Štefana Kleina, ktorý okolo seba sústredil mladých výtvarníkov milujúcich čokoľvek, čo sa hýbe. V čase štúdia sa na nás naviazala automobilka Ford z Kolína nad Rýnom a začali si vytypovávať ľudí pre potenciálne stáže. A vytiahli mňa, ako jediného z ročníka. Takto som sa dostal do Nemecka, kde som absolvoval stáž na oddelení Interior Design. A na odporúčanie Fordu som prestúpil do Pforzheimu, čo je najvýznamnejšia škola pre automobilový dizajn v Nemecku. Má vynikajúcu reputáciu v rámci celého sveta a produkuje každý rok výborných dizajnérov, napríklad dnešní šéfdizajnéri značiek Lamborghini, Porsche, Audi alebo Volvo, to všetko sú absolventi Pforzheimu. A v Nemecku som už v podstate zostal.

​Bolo jasné, že zamierite pracovať do Fordu?
Už počas diplomovej práce v Pforzheime som bol súčasťou dizajnového tímu Fordu a bola mi dokonca dopredu ponúknutá zmluva. Mal som teda hneď po škole istotu práce a už som tam zostal. Mal som šťastie, že v súvislosti s Kinetic Dizajnom (Ford sa rozhodol zaviesť štylistický jazyk Kinetic Design, ktorého autorom bol Martin Smith. Prvýkrát boli „kinetické línie“ prezentované v roku 2005, pozn. red.) sa menila celá garnitúra a bolo nás tam pár mladých dizajnérov, ktorí dostali šancu. Mali sme vtedy filozofiu, že aj keď auto stojí, tak by malo vyzerať, ako že sa hýbe. Ale po troch rokoch, keď som sa venoval hlavne automobilovým interiérom, zrazu prišla ponuka z Talianska od štúdia Pininfarina. Bol som vo Forde spokojný, videl som tam dlhodobú perspektívu a dizajnovo mi tam nič nechýbalo. Ale ponuka od Pininfarinu prichádza raz za život, ak vôbec príde, a neodmieta sa.

Bolo ťažké si v štúdiu Pininfarina, ktoré sa kedysi uchádzalo aj o dizajn Škody Favorit (vyhralo však konkurenčné a dnes už neexistujúce štúdio Bertone), vybudovať takú pozíciu, aby vás pustili k väčším projektom?
Bola to tŕnistá cesta, pretože som tam prišiel ako cudzinec, prvý Čechoslovák a pozerali sa na mňa doslova ako na exota. Prvý deň ma privítal sám Andrea Pininfarina, čo bola ohromná vec. Bohužiaľ, tento šéf firmy o rok neskôr zahynul pri tragickej motocyklovej nehode... Dostal som svoje miesto a hneď za mnou prišiel šéfdizajnér Lowie Vermeersch a zadal mi prvé úlohy. Schválne hovorím v množnom čísle, pretože v automobilke som bol zvyknutý na jeden alebo maximálne dva projekty a tu som dostal rovno štyri. Bol pondelok a v piatok som mal už prezentovať klientovi rendering (tvorba reálneho obrazu spravidla na základe počítačového...