Čo je prales?
Zjednodušene je to les bez vplyvu človeka, ktorý nikdy nebol narušený ťažbou alebo vysádzaním. Keby sme však chceli hodnotiť podľa striktných kritérií, asi by už neexistoval na svete žiadny prales, lebo všetko je priamo alebo nepriamo ovplyvnené činnosťou človeka, a v strede Európy dupľom.

​A v Južnej Amerike, kde sú dažďové pralesy? Sú tam rozsiahle územia, ktoré ľudia ešte nestihli vyrúbať, aj keď robia, čo môžu. Ani tam už nie sú nedotknuté pralesy?
Amazonský prales máme tendenciu vnímať ako úplne nenarušenú divočinu, lenže výskumy z predchádzajúcich desiatich rokov ukázali, že prales je domorodými kmeňmi pomerne výrazne ovplyvnený. Jedným dychom však treba dodať, že to nemusí byť nič negatívne.

Čím ho domorodci ovplyvnili?
Lovia a sadia na jednom mieste a potom sa posunú na ďalšie miesto. Takto pralesom prechádzajú a ovplyvňujú zloženie spoločenstiev, vysádzajú napríklad kakaovníky. Pralesov, v ktorých by človek naozaj nikdy nebol, je máličko, ale z ekologického hľadiska dáva zmysel zamýšľať sa skôr nad prírodnými lesmi, ktoré sú možno nejako ovplyvnené, ale sú plne ekologicky funkčné. My na Slovensku pracujeme s definíciou, že prales je les bez priameho vplyvu človeka v zmysle lesného hospodárenia, že sa tam neťažilo a nevysádzalo.

Na Slovensku je známy Badínsky alebo Dobročský prales, o ktorých sa často píše, tiež Karpatské bukové pralesy, ktoré sú na zozname UNESCO. Má Slovensko dobré pralesy?
V Európe je pôvodných lesov minimum a Slovensko ich má priemerne veľa – na východ od nás je toho viac, kým na západe a juhu sa už takmer vôbec nezachovali prírodné ekosystémy. Napríklad Stredozemné more bolo obkolesené dubovými lesmi, z ktorých sú dnes len maličké fragmenty, lebo v časoch Rímskej ríše všetko vyrúbali na stavbu lodí. Zostali holé stráne a je to vlastne zničená erodovaná krajina.

Koľko pralesov je na Slovensku?
Občianske združenie Prales robilo niekoľko rokov inventarizáciu, asi najpodrobnejšiu, aká sa kedy v nejakom štáte robila, a vymapovali u nás vyše 10-tisíc hektárov pralesov. To nie je ani pol percenta rozlohy slovenských lesov a 0,25 percenta rozlohy Slovenska.

To sú už len také fľaky pralesa?
Áno, a okolo je viac alebo menej pozmenená príroda. Niekde sa zachovali už len skutočne malé fragmenty. Veľké lokality pralesov sú rádovo v stovkách hektárov, najväčšia je Stužica v okrese Snina, ktorá má niečo vyše 600 hektárov. Veľká je tiež Poľana, Piľsko v Oravských Beskydách a je niekoľko ďalších lokalít s rozlohou nad 200 hektárov, ale priemer je určite pod sto hektárov.

Kde je najväčšia rozloha pralesov dohromady?
Vo Veľkej Fatre. Okrem toho máme aj dosť veľa prírodných lesov, ktoré síce nie sú úplne bez ťažby a ovplyvnenia človekom v minulosti, no sú plne ekologicky hodnotné a funkčné. Práve to je kľúčová diskusia, lebo nie je dobré fixovať sa iba na pralesy.

Prečo?
Lebo keď budeme chrániť iba prales, no vyrúbeme všetko okolo neho, samotný prales by už nemal zmysel, je to príliš malá rozloha, aby v ňom mohli prirodzene fungovať všetky ekologické procesy, takže by takpovediac vymieral napriek ochrane. Preto má význam pozrieť sa aj na okolité prírodné lesy, ktoré sa časom môžu dostať do podobného stavu ako pralesy. Vo Veľkej Fatre máme lokality, pri ktorých je historicky zdokumentovaná ľudská činnosť, napríklad pálenie dreveného uhlia alebo pasenie, les bol silno ničený, ale keď tam idete dnes, nepovedali by ste, že sa v ňom niekedy niečo robilo.

Ako zistíte, že je niečo prales a niečo nie?
Dlho mi trvalo, kým som si na to vycvičil oči, ale zjednodušene – jedným z prvých očividných znakov je, že keď zbadáte peň, vidíte tiež, čo z neho spadlo, vedľa je kmeň stromu, ktorý sa na zemi rozkladá. Keď však idete do lesa, v ktorom sa ťažilo, vidíte peň, ale kmeň nie, lebo ho vytiahli preč. Prales má väčšinou veľmi pestrú štruktúru, vedľa seba sú stromy rôzneho veku, hrúbky, druhu, kým hospodársky les pri pohľade zo satelitných snímok väčšinou vidíte ako pásy a štvorce. A keď vojdete do l...