V posledných rokoch sa už nepíše toľko o drogách, v časopisoch už nie sú príbehy narkomanov, celkovo, akoby tento problém zaspal. Je to naozaj tak?
My, lekári, to tak necítime, pretože stále máme vysoký dopyt, požiadavky na liečbu zo strany ľudí, ktorí majú problémy so závislosťou. No pokiaľ ide o verejnosť, a prenáša sa to aj na organizačnú úroveň, skutočne sa závislostiam už nevenuje taká pozornosť ako pred rokmi. Vtedy bol tento problém niečo nové, verejnosť sa vystrašila, a tým pádom sa to snažila riešiť. Ale napríklad hrozba HIV medzi užívateľmi drog nie je taká, ako sa vtedy predpovedalo, hoci v mnohých východoeurópskych a stredoeurópskych krajinách k nej aj došlo. U nás však nie. Slovensko je krajinou s najmenším výskytom HIV medzi užívateľmi drog v Európe a EÚ. A, samozrejme, zmenila sa aj štruktúra drog.

​Ako? Dnešných narkomanov spoločnosť až tak nevníma, užívatelia heroínu boli kedysi podstatne viditeľnejší. Súčasné drogy sú akoby nenápadnejšie.
Je to tak. Menej sa pichá v porovnaní s minulosťou, užívatelia pervitínu drogu častejšie šnupú alebo inhalujú. A tí, ktorí si pichajú, pichajú si oveľa menej ako v prípade heroínu. Do istej miery k tomu prispieva aj bohatstvo a technický pokrok – kedysi sa kradli autorádiá, dnes to už nie je zaujímavé. Kradnú sa napríklad mobilné telefóny.

Ako sa zmenila samotná drogová scéna?
V posledných štyroch či piatich rokoch sú počty liečených užívateľov rovnaké ako v deväťdesiatych rokoch, teda okolo tritisíc. Je to akoby druhý vrchol. Vtedy to bol heroín, ktorý ich veľmi rýchlo dotlačil do ťažkých abstinenčných stavov, a tým pádom k potrebe vyhľadať liečbu. Na prelome tisícročí sa zmenila štruktúra, v celej Európe bol prudký pokles heroínu a nielen jeho užívatelia, ale aj noví užívatelia sa u nás preorientovali na pervitín, pokiaľ ide o tvrdé drogy, a na marihuanu. A ak ide o marihuanu, nástup momentu, keď človek, laicky povedané, začne mať toho dosť, chce prestať a zbaviť sa jej užívania, často trvá celé roky. Potom prevažovala, najmä tu v hlavnom meste, problematika alkoholu. Opiátové drogy boli, ale boli to chronici, ktorých nebolo veľa. Posledných päť – šesť rokov vidíme kontinuálny nárast žiadostí o liečbu. Okrem chronikov sú to noví užívatelia, ktorí už niekoľko rokov užívajú najmä pervitín a marihuanu a až teraz sa rozhodli pre liečbu.

Ale roky sa tvrdilo, že marihuana nie je návyková...
Je to ako s alkoholom, niekto mu prepadne, niekto nie. Približne u piatich až ôsmich percent užívateľov marihuany vznikne závislosť, závisí to od dĺžky jej užívania, koncentrácie a dostupnosti. Pri marihuane však nebývajú smrteľné predávkovania, takže asi aj preto jej užívanie nie je také spoločensky varujúce a verejnosť sa nevystr...