Štandardný domček v bežnej ulici v Malackách, človek by si ani neuvedomil, že tu môže byť záchranná stanica. Koľko zvierat tu môžete liečiť?
Je to bežný domček a napriek tomu je tu 70 zvierat. Teraz máme aj skupinu dlhodobejších pacientov, napríklad labute. Častí pacienti sú sokoly myšiare, máme ježka, ktorého pokosili kosačkou, bučiačika močiarneho (malý volavkovitý vták), ktorý narazil do skla, a mnohé ďalšie.

​Narážajú vtáky často do skiel?
Je to častá príčina úrazov aj úhynov. Presklené budovy, zrkadliace sa plochy, v ktorých sa odráža okolitá krajina, vtáky popletie a potom do skiel narážajú. Tak sa vo svete zabijú miliardy vtákov. Architekti tomu venujú pozornosť, robia dodatočné opatrenia, ale u nás je to v plienkach. Architekt u nás myslí ako posledné na to, aký bude mať budova dosah na životné prostredie. Aj v domácich podmienkach sa dá nárazom do skla zabrániť. Princíp je v tom, aby sa sklo zviditeľnilo napríklad pomocou nálepiek, rôznych ozdôb, zavesených predmetov, pomôžu aj vonkajšie žalúzie.

Hovorili ste o pokosenom ježkovi. Čo mu je?
Nechtiac mu odsekli kosačkou kus kože a svaloviny z chrbta, ale už je vyliečený.

Znova mu narastú aj pichliače?
Áno, ježkovia výborne regenerujú. Neuveriteľne sa dokážu zotaviť, aj na polovici tela im môžu chýbať pichliače, koža a svalovina, ale všetko im dorastie a úplne sa zahojí. Ak je väčší rozsah poškodenia, regenerácia trvá aj mesiac. Máme tu ježka, ktorý mal asi desaťcentimetrovú ranu, infikovanú, už v nej boli nakladené mušie vajíčka, ale keďže vieme, že ježkovia sú veľmi odolní, oplatí sa ich zachraňovať.

Kde bol pokosený?
V Jakubove v záhrade.

Prečo treba zachraňovať divo žijúce zvieratá?
Lebo nám zákon prikazuje starať sa o chránené živočíchy, ale aj o tie, ktoré sú nejakým spôsobom hendikepované. Veľakrát tu máme živočíchy, ktorých je vo voľnej prírode málo, ich populácia je kriticky nízka a má zmysel zachrániť každého jedinca, napríklad orly, veľké sokoly. Mnohé sa nám podarí vyliečiť a vrátiť do prírody. Je však aj veľa živočíchov, ktoré by – prísne biologicky vzaté – nebolo potrebné zachraňovať.

Ktoré?
Početné populácie, napríklad holuby hrivnáky, kačice divé, krkavcovité vtáky. Majú čiastočnú ochranu, ale keď to poviem surovo – ak by bolo v Malackách o sto hrdličiek záhradných menej, nič by sa nestalo. Na druhej strane je však etická stránka, sú to živé tvory, trpia. Často sú do záchrany zapojené deti a povedzte dieťaťu, že zachraňovať hrdličku nemá cenu. Z hľadiska ekovýchovy má obrovský zmysel robiť to.

Ako sa k vám zranené zvieratá dostávajú? Niekto vám zatelefonuje, aby ste po ne prišli?
Ľudia telefonujú, niekedy ich donesú, mnohé nachádzame sami v teréne. Keď vidím, že myšiak sa správa neprirodzene, hýbe sa po zemi, ako by sa nemal, tak je jasné, že je problém. Je to veľký vták, rozpätie krídiel má takmer jeden a pol metra, ale loví na zemi hraboše a myši, nie je to žiaden veľký vzdušný lovec. Jedným z najčastejších príčin zranení týchto veľkých vtákov je zásah elektrickým prúdom. Keď vidím, že vták na zemi má napríklad zvesené krídlo, skáče, na prvý pohľad je zranený, tak ho zachraňujeme.

Ako je to s elektrickým vedením a vtákmi, prečo sa na ňom zrania?
Keby ste odizolovaný od podložky na elektrickom vodiči viseli alebo stáli, prúd nemá cez vás ako prejsť. Takže ak si lastovička sadne na elektrické vedenie, nič sa jej nemôže stať, no keď si na elektrické vedenie sadne myšiak, ktorý mávne veľkými krídlami, dotkne sa aj druhého drôtu, uzavrie elektrický oblúk a dostane zásah. Alebo si sadne na stĺp, dotkne sa vodiča a prejde ním prúd. Tak sa na Slovensku zabije odhadom 100-tisíc vtákov ročne. Aj preto stĺpy elektrických vedení 22 kV dostali označenie stĺpy smrti. Ďalšie tisícky vtákov sa zabijú narazením do elektrických káblov, lebo za šera a hmly ich vidia horšie a vpália do drôtov.

Počet zranených zvierat v záchranných staniciach stúpa?
Každý rok je viac zvierat, ktoré skončia v záchrannej stanici. Je to aj vďaka lepšej informovanosti verejnosti, ktorá nám prípady nahlasuje. Ako tiesňová linka funguje tiež číslo 112, kde môžete nahlásiť zraneného živočícha.

Na stodvanás...