Ako ste sa dostali ku knihám?
Pred dvadsiatimi tromi rokmi som premýšľal, že začnem podnikať. Chcel som niečo robiť na živnosť a jednoznačne som sa rozhodol pre knihy. Bol to môj koníček, rád som si ich kupoval a čítal.
Čo vás inšpirovalo k tomu, že ste svoj obchod pomenovali Paseka?
Pražské vydavateľstvo Paseka, ktoré vzniklo v decembri 1989 a vydávalo náročnejšiu literatúru, začalo v roku 1996 spolu s vydavateľstvom Argo vydávať Ottov náučný slovník. Veľmi som chcel mať staré vydanie, ale v antikvariátoch to bol úzky profil. Tak som začal zháňať nové vydanie a zistil som, že ho nemôžem kúpiť, lebo ho nikde nemajú. Po rozdelení Československa viazla distribúcia českých kníh na Slovensko. Preto som napísal majiteľovi Paseky Ladislavovi Horáčkovi, že ho neviem zohnať. Slovník má totiž dvadsaťosem dielov a k tomu sú ešte dodatky v dvanástich dieloch.
Odpovedal vám?
Odpovedal a ja som mu po čase navrhol, že by som im pomohol slovník distribuovať, pretože on knihy sám vo vlastnom aute rozvážal po Slovensku. Stretli sme sa v Bystrici a on ma namiesto distribúcie kníh nahovoril, aby som si otvoril kníhkupectvo. Preto som obchod a neskôr aj antikvariát pomenoval Paseka. V Bystrici bolo vtedy šesť alebo sedem kníhkupectiev, ja som bol posledný, čo som tu otvoril kníhkupectvo.
Máte menovca – aj v Litomyšli je antikvariát Paseka.
Viem o tom. Je tam aj múzeum českého maliara Josefa Váchala, z ktorého drevorytu som si zobral motív pre znak môjho obchodu.
Nebáli ste sa, keď bola v meste taká bohatá konkurencia?
Konkurencia bola silná, preto som sa zameral na podobný štýl, aký malo Artforum v Bratislave. Obchod som mal v bočnej uličke neďaleko vedeckej knižnice.
A to už bol zároveň aj antikvariát?
Nie. O dva roky neskôr som sa sťahoval o pár ulíc ďalej a vtedy som sa rozhodol, že budem mať antikvariát.
Čo sa stalo, že antikvariát u vás po čase zvíťazil?
Prišli veľké siete. Ikar mal obrovskú predajňu, v roku 2001 prišlo do Banskej B...
Zostáva vám 85% na dočítanie.