Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
10.11.2019, 00:00

Matky sa obetujú pre svoje deti, vrahovia nezabíjajú príbuzných. Za naše voľby môže špeciálny gén

  • Veľa vecí v živote robíme akoby podvedome. A v mnohých z nich hrá hlavnú úlohu tzv. sebecký gén.
  • Ide o koncept evolučnej biológie: aby sa naše gény šírili do ďalších generácií, „prinútia“ nás paradoxne aj ku konaniu, ktoré ide proti našim vlastným záujmom.
  • To vysvetľuje zdanlivé záhady, keď určité konanie nemá z pohľadu jedinca zmysel – napríklad, že sa matka obetuje pre svoje dieťa.
  • Alebo prečo, keď už ľudia vraždia, podvedome si vyberajú svoje obete tak, aby to neboli ich genetickí príbuzní, a preto muži neporovnateľne častejšie zabijú vlastnú manželku než napríklad sestru.
  • Alebo keď už zavraždia v rodine dieťa, až stokrát častejšie ide o to nevlastné. Alebo prečo štatistike zavraždených manželiek suverénne dominujú mladé ženy, ktoré by ľahko mohli mať ďalšie dieťa s iným mužom.
  • Princíp sebeckého génu vysvetľuje evolučný biológ prof. JAN ZRZAVÝ (54).
Matky sa obetujú pre svoje deti, vrahovia nezabíjajú príbuzných. Za naše voľby môže špeciálny gén
Zdroj: MAFRA/ Slavomír Kubeš

Keď som v Českých Budějoviciach hľadala budovu jedného z ústavov Akadémie vied, v ktorej sídlite, behala som po areáli s mapou v ruke, ale aj tak som ju nemohla nájsť. Môže za to, že ženy nevedia čítať v mapách, evolúcia?
Asi áno. Vždy sa hovorilo a najskôr to bude aj pravda, že ženy majú problém s myšlienkovou rotáciou objektov. A s tou mapou je to presne ono. Odjakživa, tým sa myslí od čias lovcov a zberačov kdesi v buši, neboli ženy dlhodobo vysielané na diaľkové výpravy, teda si nemuseli také vecí všímať. Muži zase, naopak, zlyhávajú v povedomí o drobných veciach v okolí. Nevedia, kde majú v domácnosti hľadať nožnice. Napríklad v hre, v ktorej odídete za dvere a po návrate máte prísť na to, čo sa v miestnosti zmenilo, jednoznačne vyhrávajú ženy, takže tá deľba práce z doby lovcov a zberačov sa v nás prejavuje dodnes. Jedno pohlavie sa teda lepšie orientuje v blízkom okolí, to druhé zasa v tom širšom (praveké ženy museli jedným okom strážiť deti, druhým hľadať bobule a periférne sledovať oheň, aby nevyhasol – aj preto dnes ženy dokážu robiť viac vecí naraz a majú tiež širšie zorné pole ako muži. Tí, naopak, vidia lepšie do diaľky, pozn. red.).

Čo všetko v nás ešte zostalo z tých čias?
Veľa vecí. Sex, voľba partnera, v podstate všetky nutkania, ktoré v sebe máme, pochádzajú z paleolitu (staršia doba kamenná, najstarší a najdlhší úsek ľudských dejín, obdobie pred 3,3 milióna –10 500 rokov, pozn. red.). Muži stále súperia o dominanciu v skupine, len iným spôsobom. Tie najzákladnejšie sexuálne, sociálne alebo rodičovské motivácie prosto zmeníme len ťažko, pretože sú natvrdo zabetónované v našej fyziológii, v hormónoch a v tom, ako nám funguje nervová sústava. Aby sme to zmenili, museli by sme naozaj hlboko siahnuť do toho, ako sme nastavení. Nehovorím, že sa to raz nestane. Ťažko povedať, čo všetko dokážu génové manipulácie.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.