Matky sa obetujú pre svoje deti, vrahovia nezabíjajú príbuzných. Za naše voľby môže špeciálny gén

Keď som v Českých Budějoviciach hľadala budovu jedného z ústavov Akadémie vied, v ktorej sídlite, behala som po areáli s mapou v ruke, ale aj tak som ju nemohla nájsť. Môže za to, že ženy nevedia čítať v mapách, evolúcia?
Asi áno. Vždy sa hovorilo a najskôr to bude aj pravda, že ženy majú problém s myšlienkovou rotáciou objektov. A s tou mapou je to presne ono. Odjakživa, tým sa myslí od čias lovcov a zberačov kdesi v buši, neboli ženy dlhodobo vysielané na diaľkové výpravy, teda si nemuseli také vecí všímať. Muži zase, naopak, zlyhávajú v povedomí o drobných veciach v okolí. Nevedia, kde majú v domácnosti hľadať nožnice. Napríklad v hre, v ktorej odídete za dvere a po návrate máte prísť na to, čo sa v miestnosti zmenilo, jednoznačne vyhrávajú ženy, takže tá deľba práce z doby lovcov a zberačov sa v nás prejavuje dodnes. Jedno pohlavie sa teda lepšie orientuje v blízkom okolí, to druhé zasa v tom širšom (praveké ženy museli jedným okom strážiť deti, druhým hľadať bobule a periférne sledovať oheň, aby nevyhasol – aj preto dnes ženy dokážu robiť viac vecí naraz a majú tiež širšie zorné pole ako muži. Tí, naopak, vidia lepšie do diaľky, pozn. red.).

​

Čo všetko v nás ešte zostalo z tých čias?
Veľa vecí. Sex, voľba partnera, v podstate všetky nutkania, ktoré v sebe máme, pochádzajú z paleolitu (staršia doba kamenná, najstarší a najdlhší úsek ľudských dejín, obdobie pred 3,3 milióna –10 500 rokov, pozn. red.). Muži stále súperia o dominanciu v skupine, len iným spôsobom. Tie najzákladnejšie sexuálne, sociálne alebo rodičovské motivácie prosto zmeníme len ťažko, pretože sú natvrdo zabetónované v našej fyziológii, v hormónoch a v tom, ako nám funguje nervová sústava. Aby sme to zmenili, museli by sme naozaj hlboko siahnuť do toho, ako sme nastavení. Nehovorím, že sa to raz nestane. Ťažko povedať, čo všetko dokážu génové manipulácie.