Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
23.11.2019, 00:00

Z hudobníka vyjednávačom. Urobil som z Rusov zase okupantov, tvrdí

  • Prečo mohlo v rozhodujúcich dňoch v novembri 1989 Občianske fórum stupňovať svoje požiadavky?
  • Z akého dôvodu sa vtedy z komunistického premiéra Ladislava Adamca nestal reformátor?
  • A kedy sa rozhodlo, že sa v Československu nezakáže KSČ?
  • Na Dubčekovu nerozhodnosť aj pomoc niektorých normalizačných generálov spomína hudobník, frontman kapely Pražský výběr, bývalý politik a niekdajší predseda poslaneckej komisie pre odsun sovietskych vojsk MICHAEL KOCÁB (65).
Z hudobníka vyjednávačom. Urobil som z Rusov zase okupantov, tvrdí
Zdroj: Profimedia

Prečo sa vaša kniha o nežnej revolúcii, ktorá práve vyšla, volá Vabank?
Chcel som ukázať skryté a temné zákutia zamatovej revolúcie, v ktorej išlo o všetko. Preto Vabank. Vtedy mohli byť kedykoľvek spustené akcie, ktorých presný opis sa v knihe nachádza. Akcia Zásah, ktorá mala k dispozícii asi 10-tisíc vojakov a vyše 150 tankov. Akcia Vlna, ktorá plánovala vojenské prevzatie médií. A akcia Norbert, ktorá počítala so zatknutím a s internáciou vyše deväťtisíc nepriateľov komunistického režimu.

V úvode knihy si disident a novinár Jan Urban povzdychol, že ste ju mali napísať skôr...
Stále som to odkladal, a keď už som to napísať mohol, teda päť alebo desať rokov po tých udalostiach, tak mi začali chodiť ďalšie materiály, ktoré vtedajšiu situáciu osvetľovali. Nakoniec som sa rozhodol opísať zamatovú revolúciu tak, ako som ju zažil. A keďže akcie našej iniciatívy Most sa začali už v septembri (MOST založil Kocáb v roku 1989 s textárom Michalom Horáčkom, už pred revolúciou sa Most podieľal na sprostredkovaní rozhovorov medzi disidentmi a predsedom komunistickej vlády Ladislavom Adamcom, pozn. red.), všetko do 17. novembra opisujem v celku, potom však podrobne idem deň za dňom až do konca decembra 1989. Čo všetko prebiehalo v rámci tej mocenskej hry.

Čo nové vaša kniha prináša?
Informácie, ktoré sú známe možno len pár historikom, a možno ani tým nie. Za prelom sa napríklad dodnes považuje 26. november 1989, keď si Ladislav Adamec podal ruku s Václavom Havlom v Obecnom dome, lenže v skutočnosti k tomu naozaj prelomovému rokovaniu došlo už o päť dní skôr, 21. novembra. Vtedy ešte chcel komunistický premiér vyjednávať s rôznymi nezávislými iniciatívami a jediného Havla odmietal. Adamec sa však mýlil – lebo už vtedy rokoval s Občianskym fórom na čele s radikálnym disidentom Janom Rumlom. Opisujem aj priebeh rokovaní s našou vojenskou generalitou a so Sovietmi. Dve rokovania sme s Horáčkom mali priamo na sovietskej ambasáde, ale potom som sa, už sám, stretol aj so sovietskymi emisármi, s ľuďmi z Najvyššieho sovietu a z KGB. A tí sa už viac-menej vyhrážali: „Ak budete takto pokračovať ďalej, tak...“ Ale tiež píšem o tom, prečo napríklad Ústredný výbor KSČ, k nevôli armády, nebol schopný spustiť akciu Zásah.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.