Pamätáte si na nahrávanie platne Zvoňte, zvonky pred päťdesiatimi rokmi?
Na Jakubovom námestí v Bratislave bolo vtedy jediné štúdio v bývalom rozhlase. Skupiny a interpreti nechodili nahrávať do štúdia celú platňu, ale postupne sa nahrávali jednotlivé pesničky, a my sme takto zbierali a nahrávali v rozhlase dva roky. Prax bola taká, že keď prišiel človek z „ulice“, musel doniesť nahrávku na kotúčovom páse alebo notový záznam a texty. Redaktori a komisia povedali – je to celkom spôsobilé, umožníme vám prísť zadarmo k nám do štúdia nahrávať.
Keď ste začali nahrávať, ešte ste stále boli The Jets?
Nie, The Jets sme boli asi len dva týždne ešte v roku 1963, úplne na začiatku, a mali sme s tým názvom iba jeden koncert. Chceli sme byť anglickí, dali sme si The Jets, ale prešlo nás to veľmi rýchlo. Potom sme názov chceli preložiť ako Trysky, ale nevedeli sme aké i/y sa v slove píše, tak sme dali Prúdy (smiech).
Dnes si hudobníci môžu nahrať pesničky pomocou moderných softvérov aj doma, vtedy to asi boli úplne iné časy...
To boli časy, keď sme nevedeli zohnať mikrofón, do ktorého by sme spievali, nedal sa zohnať ani poriadny hudobný nástroj. Dobrú gitaru sme kúpili v Rakúsku tak, že som zobral starú lacnejšiu gitaru, napísal som do colného vyhlásenia, že mám jeden kus gitary a išli sme cez hranice. V tube na mydlo sme prepašovali šilingy, v Rakúsku sme za ne kúpili novú gitaru a tú starú sme tam zahodili. Takže naspäť cez hranice sme zasa niesli jeden kus gitary, aby to sedelo v colnom vyhlásení. O kvalitných zahraničných zosilňovačoch, reproduktoroch, mixážnych pultoch sme ani nesnívali.
O platni Zvoňte, zvonky z roku 1969 sa píše, že je všeobecne považovaná za jeden zo základných albumov modernej slovenskej hudby. Vy ste ho ako vnímali?
No asi taký naozaj je, len sme to nevedeli dopredu. Ani sme to s tým vedomím nenahrávali. Na tie časy sme však hrali celkom dobre, boli sme muzikantsky zdatní. Neboli sme samoukovia, každý z nás na nejaký iný nástroj hral odmalička, ja napríklad na husle, mali sme hudobný background, remeslo. Platni sa nedá vytknúť možno nič, okrem technickej kvality, lebo niektoré pesničky boli nahrávané ešte na štvorstopový magnetofón, čiže kapela bola nahratá na jednu stopu, spev na druhú, zbor na tretiu a keď sme chceli niečo ďalšie, napríklad perkusie, kvarteto, išlo to na štvrtú stopu. To sa potom zmixovalo do jedného. Dnes len bicie idú na deväť stôp a v podstate neobmedzene.
Nahrávali ste v čase, keď do Československa vtrhli v auguste 1968 Rusi. Prerušilo to nahrávanie?
Hneď po začiatku okupácie sa začali...
Zostáva vám 85% na dočítanie.