Počas socializmu ich nehrávali, ich pesničky sú dodnes hitmi. Ako Pavol Hammel hodnotí 50 rokov na scéne?

Pamätáte si na nahrávanie platne Zvoňte, zvonky pred päťdesiatimi rokmi?
Na Jakubovom námestí v Bratislave bolo vtedy jediné štúdio v bývalom rozhlase. Skupiny a interpreti nechodili nahrávať do štúdia celú platňu, ale postupne sa nahrávali jednotlivé pesničky, a my sme takto zbierali a nahrávali v rozhlase dva roky. Prax bola taká, že keď prišiel človek z „ulice“, musel doniesť nahrávku na kotúčovom páse alebo notový záznam a texty. Redaktori a komisia povedali – je to celkom spôsobilé, umožníme vám prísť zadarmo k nám do štúdia nahrávať.

​Keď ste začali nahrávať, ešte ste stále boli The Jets?
Nie, The Jets sme boli asi len dva týždne ešte v roku 1963, úplne na začiatku, a mali sme s tým názvom iba jeden koncert. Chceli sme byť anglickí, dali sme si The Jets, ale prešlo nás to veľmi rýchlo. Potom sme názov chceli preložiť ako Trysky, ale nevedeli sme aké i/y sa v slove píše, tak sme dali Prúdy (smiech).

Dnes si hudobníci môžu nahrať pesničky pomocou moderných softvérov aj doma, vtedy to asi boli úplne iné časy...
To boli časy, keď sme nevedeli zohnať mikrofón, do ktorého by sme spievali, nedal sa zohnať ani poriadny hudobný nástroj. Dobrú gitaru sme kúpili v Rakúsku tak, že som zobral starú lacnejšiu gitaru, napísal som do colného vyhlásenia, že mám jeden kus gitary a išli sme cez hranice. V tube na mydlo sme prepašovali šilingy, v Rakúsku sme za ne kúpili novú gitaru a tú starú sme tam zahodili. Takže naspäť cez hranice sme zasa niesli jeden kus gitary, aby to sedelo v colnom vyhlásení. O kvalitných zahraničných zosilňovačoch, reproduktoroch, mixážnych pultoch sme ani nesnívali.