Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
07.12.2019, 00:00

Nová metóda odhalí dátum vašej smrti. Ako zisťuje, koľko času nám ostáva?

  • Chceli by ste vedieť, že vám zostáva napríklad posledných päť rokov života? Poznať dátum vlastnej smrti?
  • Donútilo by to človeka zmeniť životný štýl v snahe odvrátiť tento ortieľ? Prípadne si „usporiadať veci“ a venovať sa len tomu naozaj dôležitému?
  • Alebo by sa z toho veľa ľudí psychicky zosypalo a začali by napríklad piť?
  • Tieto otázky nemusia byť hypotetické, nová štúdia biochemikov z Inštitútu Maxa Plancka, renomovaného vedeckého ústavu v Nemecku, totiž tvrdí, že špeciálny test dokáže s úspešnosťou 83 percent odhadnúť zvýšené riziko úmrtia, a dokonca aj jeho približný termín.
  • V ľudskej krvi sleduje 14 vybraných parametrov, ktoré signalizujú vážne poruchy metabolizmu. A z nich sa údajne dá vyčítať, či v nasledujúcich 10 rokoch zomrieme. Čo si o novej metóde myslia českí lekári a biochemici?
Nová metóda odhalí dátum vašej smrti. Ako zisťuje, koľko času nám ostáva?
Zdroj: Shutterstock

Čas svojho konca hľadajú niektorí v tarotových kartách alebo čiare života, vpísanej do dlane. Iní zas dôverujú historickej skúsenosti a zvyšné roky odhadujú podľa úmrtného listu predkov alebo dlhovekosti rodičov. Biochemici z Inštitútu Maxa Plancka v Nemecku na to však idú inak. Veria veľkým súborom dát a krvi – životodarnej tekutine, ktorá neúnavne roznáša živiny aj kyslík a z ktorej hodnôt toho už dnes o našom zdravotnom stave vyčíta veľa aj všeobecný lekár. „Z krvi sa podľa môjho odhadu dá zistiť až 800 vecí,“ tvrdí internista profesor Štěpán Svačina z III. internej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.

​S čím konkrétne teda vedci z Nemecka prišli? V spolupráci s lekárskou fakultou univerzity v holandskom Leidene publikovali v odbornom časopise Nature Communications analýzu, ktorá je impozantná rozsahom sledovanej ľudskej vzorky: „Tá štúdia rozhodne zodpovedá práci s takzvanými veľkými dátami – ide o viac ako 40-tisíc jedincov, z ktorých viac ako 5 500 zomrelo,“ hovorí lekár a biochemik profesor Tomáš Zima, rektor Univerzity Karlovej. Počet zomretých pacientov z nadnárodnej štúdie, ktorá počas 17 rokov sledovala osoby vo veku od 18 do 109 rokov, pritom Zima nespomína náhodou.

Práve nebožtíci mali svojimi diagnózami a zložením krvi spresniť predpovede úmrtia, ktoré sa v konečnom dôsledku majú týkať všetkých Európanov. Hematológ profesor Jan Kvasnička upozorňuje na špecifiká veľkých zdravotníckych rešerší: „Viem si predstaviť, že pri možnostiach databáz, keď firmy ako Google spolupracujú s niektorými univerzitami, dajú podobné výskumy dokopy milióny dát. A vo finále im z toho pokojne vyjde, že v mnohých prípadoch úmrtia bol v krvi prítomný konkrétny proteín. Štatisticky potom môžu niečo vyvodiť z toho, že tí, ktorí zomreli dajme tomu ako 30-roční, mali v krvi toho proteínu viac ako osoby, ktoré umreli v šesťdesiatke.“ Zároveň však profesor Kvasnička upozorňuje: „Štatistika je užitočná a má svoju výpovednú hodnotu, ale napokon vám do ordinácie aj tak príde individuálny pacient. Na 95 % ľudí niečo funguje, ale 5 % pacientov je iných.“

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.