Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
10.01.2020, 15:42

Odborník vysvetľuje, ako spoznať fašistov. Kotlebovci sa naučili skutočné myšlienky skrývať, tvrdí

  • „O fašizmus som sa začal zaujímať preto, že som chcel odhaliť dôvod, prečo aj dnes milióny ľudí dajú hlas v slobodných voľbách práve takejto ideológii. Veď už od druhej svetovej vojny vieme, že je to zhubná ideológia, tak ako je to možné?“ pýta sa slovenský historik JAKUB DRÁBIK (33), autor objemnej faktografickej knihy Fašizmus.
  • Tento fenomén sa na európskej politickej scéne objavil pred vyše sto rokmi v roku 1919 a keď sa neskôr transformoval na politickú stranu, už v roku 1922 sa stal súčasťou vládnej koalície v Taliansku.
  • Ako je možné, že toľké masy ľudí fašizmu podľahli? Ako to, že v službách tejto pokrivenej ideológie poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali, zabíjali aj sami umierali? Sú dnešní fašisti sofistikovanejší alebo nebezpečnejší?
Marian Kotleba na Najvyššom súde
Zdroj: Reuters

Kedysi sme sa učili, že nacisti boli v Nemecku a fašisti v Taliansku a išlo o dva rozdielne fenomény. Stále to platí?
Dlho prebiehala diskusia o tom, či je fašizmus to isté, čo nacizmus, alebo sa majú oddeľovať. Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa považovali za dva odlišné fenomény, pričom sa najčastejšie argumentovalo tým, že pre nacizmus je typický zúrivý antisemitizmus, ktorý v talianskom fašizme nebol prítomný v takej miere. Dnes väčšina historikov považuje nacizmus za druh fašizmu, pretože oba majú rovnaké jadro. Je ním mýtus o znovuzrodení, snaha o ultranacionalizmus a očistenie národa a vytvorenie novej spoločnosti. Rozdiel medzi nimi je vo forme rasizmu. Aj keď to nie je vedecky úplne správne, dá sa hovoriť o kultúrnom a biologickom rasizme.

O čo ide?
Fašisti sa snažia vytvoriť národnú komunitu, ale otázkou je, čo charakterizujú ako súčasť národa. Pre talianskych fašistov bol typický kultúrny rasizmus. Ak mal človek talianske meno, ovládal taliančinu, poznal reálie krajiny, chodil na taliansku operu, mohol byť súčasťou talianskej komunity, hoci to bol etnický Chorvát, Slovinec či Žid. Mnohí Židia spočiatku s talianskym fašizmom sympatizovali, niektorí boli dokonca vo vláde až do druhej polovice tridsiatych rokov, keď sa to pod tlakom Nemecka zmenilo a aj Taliansko začalo byť antisemitskou krajinou. Pochopiteľne, ak bol človek černoch, tak aj keď ovládal jazyk a mal talianske meno, nemohol byť považovaný za Taliana.

V Nemecku to neplatilo, tam išlo o čistotu rasy, teda o to, čo nazývate biologický rasizmus?
Presne tak. V Nemecku bola národná pospolitosť, teda Volksgemeinschaft, definovaná podľa rasy a krvi. Ak mal človek čistú nemeckú krv, mohol byť súčasťou Volksgemeinschaftu, a ak nie, patril k nepriateľom národa, ktorých sa bolo treba zbaviť.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.