Odborník vysvetľuje, ako spoznať fašistov. Kotlebovci sa naučili skutočné myšlienky skrývať, tvrdí

Kedysi sme sa učili, že nacisti boli v Nemecku a fašisti v Taliansku a išlo o dva rozdielne fenomény. Stále to platí?
Dlho prebiehala diskusia o tom, či je fašizmus to isté, čo nacizmus, alebo sa majú oddeľovať. Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa považovali za dva odlišné fenomény, pričom sa najčastejšie argumentovalo tým, že pre nacizmus je typický zúrivý antisemitizmus, ktorý v talianskom fašizme nebol prítomný v takej miere. Dnes väčšina historikov považuje nacizmus za druh fašizmu, pretože oba majú rovnaké jadro. Je ním mýtus o znovuzrodení, snaha o ultranacionalizmus a očistenie národa a vytvorenie novej spoločnosti. Rozdiel medzi nimi je vo forme rasizmu. Aj keď to nie je vedecky úplne správne, dá sa hovoriť o kultúrnom a biologickom rasizme.

​O čo ide?
Fašisti sa snažia vytvoriť národnú komunitu, ale otázkou je, čo charakterizujú ako súčasť národa. Pre talianskych fašistov bol typický kultúrny rasizmus. Ak mal človek talianske meno, ovládal taliančinu, poznal reálie krajiny, chodil na taliansku operu, mohol byť súčasťou talianskej komunity, hoci to bol etnický Chorvát, Slovinec či Žid. Mnohí Židia spočiatku s talianskym fašizmom sympatizovali, niektorí boli dokonca vo vláde až do druhej polovice tridsiatych rokov, keď sa to pod tlakom Nemecka zmenilo a aj Taliansko začalo byť antisemitskou krajinou. Pochopiteľne, ak bol človek černoch, tak aj keď ovládal jazyk a mal talianske meno, nemohol byť považovaný za Taliana.

V Nemecku to neplatilo, tam išlo o čistotu rasy, teda o to, čo nazývate biologický rasizmus?
Presne tak. V Nemecku bola národná pospolitosť, teda Volksgemeinschaft, definovaná podľa rasy a krvi. Ak mal človek čistú nemeckú krv, mohol byť súčasťou Volksgemeinschaftu, a ak nie, patril k nepriateľom národa, ktorých sa bolo treba zbaviť.