Chorobné nakupovanie, známe aj ako shopoholizmus alebo oniománia, sa na Slovensku spomína len v posledných rokoch. Je to už oficiálna diagnóza?
Shopoholizmus ešte nie je zaradený v medzinárodnej klasifikácii chorôb ako oficiálna diagnóza. Skrýva sa pod F63.8, čo sú iné návykové impulzívne poruchy.
Kedy ste sa stretli s prvým prípadom?
Prvé takéto problémy sa u nás objavili v roku 2005, začalo sa to nadmerným používaním mobilov. Potom k nám prišla pani, ktorá sa liečila zo závislosti od alkoholu a v jej zdravotnej dokumentácii som si prečítal, že má preplnené šatníky, má v nich kopu šatstva a topánok. A bola tam ešte poznámka, že si nedokáže platiť účty, nájomné a podobne. Zaujalo ma to, začal som sa jej pýtať a postupne som prišiel na to, že je to excesívne – nadmerné – nakupovanie. Popri riešení jej závislosti od alkoholu som sa teda pustil aj do riešenia tohto problému. Doteraz sme na Prednej Hore liečili okolo dvanásť chorobných nakupovačov a nakupovačiek.
Vyskytoval sa shopoholizmus v Československu aj za minulého režimu?
Nekontrolované nakupovanie som za minulého režimu ako problém neevidoval. Ak aj takýto ľudia boli, tak to nebolo také okaté ako v súčasnosti, keď to presahuje finančné možnosti človeka. Navyše, v socialistickom Československu nebolo toľko atraktívneho tovaru ako dnes. Kto chcel nakupovať lepšie a luxusne, musel ísť do Tuzexu a na bony nemal každý. Bežní ľudia stáli v radoch v normálnych obchodoch.
Kedy psychiatri nadmerné nakupovanie zaregistrovali?
Táto vec nie je až taká nová. Už v roku 1915 nemecký psychiater Emil Kraepelin opísal oniomáciu (onio – obchod – pozn. red.), ide o ľudí, čo prehnane nakupujú veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Kupujú ich preto, aby mali radosť.
Prečo sa táto radosť mení na chorobnú záležitosť?
Je viacero príčin, prečo to takto funguje. Jedna je biologická, ktorá hovorí o tom, že niektorí ľudia majú nedostatok endorfínov – hormónov šťastia, je tam aj deficit sérotonínu, impulzivity. Kognitívna teória hovorí o tom, že ide o poruchu kontroly impulzov, nevedia kontrolovať impulzy na nakupovanie. Najpodstatnejšia teória, ktorá sa v súčasnosti uznáva, je, že permanentne prežívajú nejaké stresy a s tým spojené mínusové nálady. Tieto depresívne a úzkostné stavy, pocit samoty, opustenosti, majú tendenciu meniť na pozitívne pocity práve nakupovaním, a nakupovanie to skutočne mení. Ako príklad môže poslúžiť, prečo sme sa v...
Zostáva vám 85% na dočítanie.