V histórii bolo niekoľko epidémií infekčných chorôb, ktoré vyhubili časť ľudstva, najčastejšie sa spomína španielska chrípka, ktorej podľahlo asi 100 miliónov ľudí v čase, keď na Zemi žila 1,9-miliardová populácia. Ktoré sú ďalšie?
Od stredoveku dodnes by sme narátali osem až desať infekčných chorôb, ktoré menili históriu ľudstva. Prvý bol pľúcny mor nazývaný čierna smrť. V 14. storočí postupoval z východu na západ a uvažuje sa, že prišiel zo Strednej Ázie alebo z Číny. Ochorenie devastovalo národy, mestá, rozvracalo morálku a spoločnosť, v niektorých oblastiach vymrelo 70 percent ľudí. Predpokladá sa, že populácia klesla o 70 až 100 miliónov ľudí.

​Čo je mor, ako sa dá predstaviť si ho?
Bakteriálne ochorenie, šíria ho hlavne krysy, potkany, blchy aj kontaminované potraviny. Jeho pľúcna forma je prenosná z človeka na človeka. V stredoveku pôvodca nebol známy, neboli antibiotiká, nevedelo sa, že izolácia a prísna hygiena by mohli pomôcť. Bola to infekcia, ktorá zmenila ázijskú aj európsku spoločnosť.

Čo pravé kiahne?
Pravé kiahne vyhubili 90 percent indiánskej populácie, zrejme boli do Ameriky dovezené z Európy, rozšírili sa na celom americkom kontinente a výrazne zmenili obraz Ameriky. Ďalšia bola poliomyelitída, detská obrna. Kým nebolo očkovanie, obrna devastovala malé deti, ktoré zostali celý život ochrnuté, mal ju aj americký prezident Franklin D. Roosevelt, ktorý bol na vozíku. Spomenúť sa dá aj syfilis, zrejme prišiel z amerického kontinentu do Európy a choroba postihla aj kráľovské rodiny, námorníkov, bežných ľudí, neskoršie štádiá syfilisu spôsobovali ťažké klinické stavy a úmrtia. Od sedemdesiatych, osemdesiatych rokov minulého storočia je tu HIV infekcia. Samostatnou kapitolou je tuberkulóza.

Pri HIV infekcii boli zo začiatku veľké obavy?
Vtedy sa ukázala dôležitosť odborníkov. Kým sa nevyskytne vážna epidémia, o infektologických pracoviskách sa nezaslúžene veľa nehovorí, ale hneď ako sa objavili prvé prípady nákazy HIV, medzi ostatnými lekármi to vzbudzovalo rešpekt, kolegovia sa báli chodiť okolo HIV pozitívneho pacienta, niektorí ani nechceli otvárať dvere izby, báli sa aj ľudia v laboratóriách, spaľovali sa plášte... Teraz sú liečení ľudia s infekciou HIV bežne zamestnaní, chodia medzi nami a ak sa nesprávajú rizikovo v rámci vzťahov, vôbec o nich neviete.

Zmení vírus SARS CoV-2 spoločnosť tak, ako ju menili predchádzajúce veľké pandémie vírusov?
Nemyslím si, že by zmenil spoločnosť tak, ako to poznáme z najvážnejších pandémií v histórii, ale bude cítiť korekcie v sociálnom cítení a napríklad aj v správaní ľudí v rámci hygieny – umývanie rúk, výchova detí k hygiene. Vídavame mnohé mladé mamičky, ktoré pokojne dieťaťu obliznú cumeľ alebo cumeľ spadne na zem a ony ho iba utrú do svetra a dajú dieťaťu do úst. Akoby sa stratilo cítenie rizika, že by mohli dieťaťu ublížiť a že môžu ochorieť aj ony. Správanie je uvoľnenejšie, absentuje pokora, v správach sme mohli vidieť, že mladí anglickí turisti boli v Španielsku už v čase, keď na tom bolo Španielsko počas súčasnej pandémie zle, pokojne sa tam opili, hulákali na brehu, chodili bez rúšok, obťažovali druhých.

Čiže zmení sa istota, že sme v bezpečí?
Tú istotu sme stratili. Možno nastúpi viac pokory pred možnými rizikami, lebo už ich podceňujeme.

SARS CoV-2 je vírus prenášaný kvapôčkami. Podobné vírusové infekcie sa v lete vyskytujú v menšej miere, lebo kvapôčky sa rýchlejšie odparujú. Môže svetu pomôcť aj v tomto prípade leto?
Je to určitá úvaha, ktorá však nemusí vždy sedieť, záleží tiež od vlhkosti, lebo môže byť suché aj vlhké leto.

Máte skúsenosti so suchými horúcimi letami z Líbye...
Pracoval som tam tri roky a v Líbyi sú naozaj veľmi suché letá a horúčavy, ...