Ako veľmi sa evolučne zmenila naša koža?
Zásadne. Napríklad došlo k značnej redukcii ochlpenia, ktoré bolo významným ochranným prvkom. To ako dermatológ vnímam už tým, že naši predkovia nemali problém s fotoprotekciou, čiže nemuseli premýšľať, ako sa chrániť pred UV žiarením. Určite sa tiež výrazne zjemnila. Hlavne sa však v posledných 50 až 60 rokoch zásadne zmenili naše hygienické návyky. Otázka je, či je to dobré alebo nie.

​Prečo?
Pri ochoreniach, ako je atopický ekzém, totiž hygienická hypotéza hovorí, že častým umývaním sa znižuje prirodzená obranyschopnosť organizmu aj samočistiaca schopnosť kože, čo potom môže viesť k vzniku alergií vrátane atopického ekzému. Iný názor, z hľadiska starostlivosti o takto postihnutú pokožku, však zase hovorí, že je lepšie kožu umývať a následne dodatočne zvláčňovať masťou. Ten prvý sa pritom, naopak, prikláňa k názoru, že je lepšie nechať všetko na samočistiacich schopnostiach kože. Umývaním síce odstránime prípadné baktérie, nečistoty a alergény, ktoré môžu kožu dráždiť, no na druhej strane ju tým ešte viac vysušujeme, čím si zarábame na oveľa väčší problém.

Takže premastenie kože pomocou krémov nie je dostatočne efektívne?
Zvláčnenie kože zvonku pomocou mastí nikdy nie je také kvalitné ako pomocou vlastných lipidov, ktoré sú vnútri kože a prestupujú celou hrúbkou našej pokožky. Docielime len zjemnenie rohovej vrstvy, neprenikne však hlbšie do celej epidermis (pokožka, tvorí vrchnú časť kože, pozn. red.) ani do koria (takzvaná zamša, prostredná kožná vrstva, kde je veľké množstvo mazových a potných žliaz, pozn. red.). Týmto vrstvám bude zvláčnenie stále chýbať, najmä ak kožu ešte k tomu umyjeme. Koži neprospieva ani množstvo chemických látok, ktoré používame. Všetky sú síce robené tak, aby nám preukázateľne neubližovali, napriek tomu však obsahujú najrôznejšie parfumy a konzervačné látky, ktoré môžu kožu u citlivejšej časti populácie alergizovať. Laicky povedané, koža sa voči nim stane citlivou, čo neskôr môže vyústiť až do alergickej reakcie. Typický príklad je chemikália parafenylendiamín, ktorá sa pridáva do farieb na vlasy. Mladé dievčatá, ktoré si začnú farbiť vlasy v pätnástich – šestnástich rokoch, neskôr nemajú čím prekryť šediny, pretože už majú „vypestovanú“ alergiu práve na parafenylendiamín alebo aj niektorú z iných látok, ktoré sa pridávajú do farieb na vlasy. Ak je to teda možné, je lepšie ich používať čo najmenej. Aj keď majú certifikáty, že sú bezpečné, môžu kožu zaťažovať.

Do akej miery je koža previazaná s tým, čo sa deje vnútri organizmu?
Hovoríme, že koža je zrkadlom vnútorných chorôb. Nedávno sme to mohli vidieť na príklade takzvaných covidových prstov. Dermatológovia v Španielsku a Taliansku upozornili na to, že až u dvadsiatich percent pacientov pozitívnych na COVID-19 vrátane tých, ktorí sú bezpríznakoví, sa objavujú rôzne kožné prejavy, napríklad vyrážky alebo zmienené covidové prsty. Ide o červené hrbole na prstoch najmä dolných končatín, ktoré sú bolestivé na dotyk a môžu svrbieť. Spätne sme tieto prípady konzultovali s lekármi, ktorí pacientov s COVID-...