Je zaujímavé sledovať, ako napríklad na festivale Pohoda vystupujete z lietadla, ktorým ste tam prileteli. Ako ste začali s lietaním?
Mal som asi sedem alebo osem rokov, keď si moja sestra vzala za manžela človeka, ktorý dodnes pracuje na letisku v Nitre. Už vtedy ma lietanie fascinovalo a ako desaťročný som začal chodiť na letisko každý víkend. Vždy mi niečo dali urobiť, pozametal som hangár, niečo pomohol a potom ma na záver vzali do lietadla a previezli ma. Takže už ako dieťa som držal v ruke knipel na druhom sedadle a od pätnástich som začal chodiť do plachtárskeho výcviku. Lenže po gymnáziu som z Nitry odišiel, dostal som sa k muzike a z letectva som na čas vypadol. Asi pred dvanástimi rokmi som sa k lietaniu zasa vrátil, v súčasnosti lietam dosť intenzívne.
Na čom lietate?
Na štvormiestnom kanadsko-rakúskom Diamond 40, veľmi príjemné sofistikované lietadlo. Lietal som, samozrejme, aj na iných, ale najviac práve na tomto. Nie je to už žiadny ultralight, maximálnu celkovú hmotnosť má viac ako tonu, má výbornú výbavu. Je vhodné na dvoj- až trojhodinové lety, sedieť v ňom dlhšie už nie je pohodlné. Zvyčajne sa dohodnem so známymi alebo mi cez Facebook niekto napíše, že by si chcel zalietať, tak sa zložíme a idem.
Neuvažovali ste niekedy, že by ste si lietadlo kúpili?
Nie, prenajímam si lietadlo v Trenčíne, kde je najväčšia letecká škola na Slovensku, a majú k dispozícii asi 20 strojov, na ktoré tam majú aj vlastné servisné stredisko, takže vždy mám k dispozícii lietadlo, pri ktorom si môžem byť istý, že je v perfektnom technickom stave. Pre mňa by nemalo zmysel kupovať si vlastné, lebo sú s tým ohromné starosti a navyše som pravidelne zhruba štvrtinu roka mimo Slovenska.
Čo sa s človekom deje, keď si sadne za knipel a vystúpa do vzduchu, odrazu nie je nohami na zemi?
Je to fenomén, že keď je človek s lietadlom hore, na to, aby mohol pokračovať v živote, musí aj pristáť. Hore je istý druh slobody, pozerám sa pod seba a hovorím si, že aká krásna krajina, len škoda, koľko zla a hlúposti sa tam dole odohráva. Ale keď som v lufte, ako keby sa ma to netýkalo. Kým ste hore, môže vám byť v zásade jedno, kto je vo vláde, čo sa tam dole deje, ste od toho akoby oslobodený. Škoda len, že po pristátí to zasa na človeka padne.
Mali ste aj nejakú kolíziu s vtákmi?
Vtáky stretávam často, výnimočne aj dôjde ku kolízii, hovoríme tomu bird strike. Minule som pristával a práve vtedy vzlietol zo zeme obrovský kŕdeľ škorcov, asi dva-tri som trafil. Tomu sa už pri klesaní nedalo zabrániť, ale také malé vtáky nie sú pre lietadlo nebezpečné, horšie by bolo niečo veľké, napríklad bocian, hus. Tie sú však zasa veľké, pilot ich zdiaľky vidí a hlavne letia pomaly, takže sa im ľahko vyhne. Nebezpečné môžu byť napríklad sokoly, neuveriteľne dobrí letci, ktoré rady machrujú, veľakrát preletia aj tesne pred lietadlom. Keď sa zhora spustí popred lietadlo prudko dole, tvári sa, že aha, čo ty veľké nemotorné hebedo chceš, ale problém je, že sokol si asi úplne nedokáže predstaviť, akou rýchlosťou letím a ako rýchlo som pri ňom. Ale nepoznám u nás prípad, že by narazil s takýmto lietadlom niekto do vtáka tak, aby to malo pre posádku fatálne následky. Horšie je to s veľkými dopravnými lietadlami, ktoré majú turbíny, lebo ak do nich vtáka nasajú, môžu sa poškodiť.
Často sa hovorí a píše o ničení lesov. Vidieť zhora, ako sa lesy likvidujú?
Sú oblasti, kde sú naozaj smutné pohľady, napríklad v Nízkych Tatrách okolo Čertovice a smerom na Kráľovu hoľu či na Kysuciach. Tie holé stráne vidieť aj z...
Zostáva vám 85% na dočítanie.