Keď počujete o Bratislave, že je to bradavica na Dunaji, hnusné mesto, tak čo na to hovoríte?

Som trochu v konflikte záujmov, lebo ako sprievodca by som mal hovoriť o Bratislave pozitívne, ale dokážem sa pozrieť na ňu i kriticky a viem pochopiť, že niekomu niečo prekáža. Ja by som Bratislavu určite nenazval bradavica na Dunaji, skôr popoluška na Dunaji.

​Prečo?

Lebo je podvyživená, zjazvená a doráňaná. Nepochopiteľné, že hlavné mesto Slovenska má nižší rozpočet ako menšie Brno. Hlavné mesto by malo byť výkladnou skriňou každej krajiny, ale mnohí sa na Bratislavu pozerajú cez prsty a od toho sa zrejme odvíja aj rozpočet, keďže ten je politickou vecou. Bratislavu by som tiež charakterizoval ako mesto kontrastov – krásne historické centrum, kompaktné, pekne upravené, ale prejdete zopár metrov ďalej a nájdete rozbité, zanedbané verejné priestory, ktoré vyzerajú, akoby sa tadiaľ práve prehnal front. Je to mnohogeneračná neexistencia koncepcie rozvoja verejných priestorov. Našťastie sa to teraz mení, vznikol Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý má na starosti práve rozvoj verejných priestorov a tvorbu koncepcie. Veľmi sa mi páčia ich projekty, drobnými krokmi sa vieme dostať na úroveň európskej metropoly. Veľmi sa na to teším, verím, že Bratislavu čakajú lepšie časy.

Vy z Bratislavy pochádzate, prežili ste tu celý život. Ako sa vám tu býva?

Bratislava má síce povesť betónovej džungle, paradoxne sa tu však žije veľmi dobre ľuďom, ktorí majú radi prírodu. Nie každý si uvedomuje, že máme na dosah divokú prírodu, čo nie je v hlavných mestách bežné. Z centra mesta ste do desiatich minút v lese medzi srnkami a diviakmi.

Myslíte to, že sadnete v centre do trolejbusu a o chvíľu vystupujete pri lese, ktorým viete prejsť až do Trenčianskeho kraja?

Nielen do Trenčianskeho kraja, v Bratislave sa začína Cesta hrdinov SNP, ktorá vedie cez celé Slovensko až do Dukly. A odtiaľ môžete pokračovať lesmi pokojne až do Rumunska.

Tradičný príklad bratislavskej prírody je, že v Starom Meste vystúpite z električky pri tuneli, od zastávky prejdete dve minúty pešo a ocitnete sa pri horolezeckej skale...

Áno, nájdete tam skalolezecké cesty medzi stromami v starom kameňolome. Na Devínskej Kobyle a v okolí je zas údajne najväčšia biodiverzita na Slovensku. Popri Dunaji máme nádherné lužné lesy, čo je unikát v rámci Slovenska, človek sa tam cíti ako v amazonskej džungli úplne mimo civilizácie. Dunaj a Bratislava však majú komplikovaný vzťah. Je to nebezpečný živel, ktorý starých Prešporčanov kŕmil, ale aj ohrozoval. Dnes sme ho odrezali od ľudí betónovým múrom, ktorý pred desiatimi rokmi ešte zvýšili, a Bratislava sa akoby Dunaju otočila chrbtom. Sadnete si na nábrežie a Dunaj ponad betón poriadne ani nevidíte. V Dunaji má Bratislava veľký nevyužitý potenciál. V posledných rokoch som zachytil, že kompetentní o tom tiež hovoria, že je to na dobrej ceste a Bratislava s Dunajom splynie do jedného harmonického celku, tak ako je to napríklad pri Eurovei. Nádherný je i Malý Dunaj, jeho splav je romantický zážitok.

Sú ľudia, ktorí dochádzajú do Bratislavy len na týždňovky a nevyužijú možnosť, aby ju spoznali. Samotní Bratislavčania svoje mesto poznajú?

Ani veľa Bratislavčanov nepozná mnohé miesta a chodia iba do evergreenových oblastí ako Železná Studienka alebo Kamzík. Lenže tu je nekonečná sieť chodníkov, kde môžete objavovať stále niečo nové. Priznám sa, že pred desiatimi rokmi som bol na tom podobne, no vďaka svojmu psovi som začal objavovať aj nepoznané, keďže už ma nebavilo stále chodiť po tých istých trasách.

Sprevádzate najmä slovenských a českých turistov. Čo zvyknú hovoriť na Bratislavu?

Špecializujem sa hlavne na vlastivedné prechádzky Rande s mestom, ktoré robí Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a sú určené najmä pre miestnych. Na tieto vychádzky chodia hlavne ľudia, ktorí už majú k Bratislave vzťah, niečo o nej vedia a chcú sa dozvedieť ešte viac. Oni zvyčajne reagujú veľmi pozitívne a aj ja sám navštevujem tieto prechádzky, nechám sa sprevádzať kolegami, lebo sa ...