Martinská lekárska fakulta má Škandináviu, zdá sa, v obľube, pred dvadsiatimi rokmi u vás začali študovať Nóri a teraz aj Islanďania. Prečo práve oni?

Stalo sa to úplnou náhodou, v Martine bola na dovolenke jedna nórska študentka, ktorá predtým študovala v Pécsi v Maďarsku a mala záujem študovať u nás. Potom prišli ďalší štyria, zaujala ich kvalita výučby a lokalita fakulty v menšom meste. A neskôr ďalší a ďalší. Nestorom rozvoja výučby medicíny v anglickom jazyku bol profesor MUDr. Albert Stránsky, CSc. Postupne sme uzavreli zmluvy so sieťou nórskych stredných škôl, ktoré študentov pripravovali na štúdium u nás. Vďaka tomu, že sme mali výbornú spoluprácu s týmito inštitúciami, sa počet študentov postupne zvyšoval.

​Kam zmizli študenti z Konga a z arabských krajín, ktorých boli fakulty kedysi plné?

Študujú v iných krajinách. Pomerne veľká časť je napríklad v Českej republike.

Pamätám si, že kedysi sa hralo na pieskovisku pri manželských internátoch v bratislavskej Mlynskej doline veľa malých černoškov...

Vtedy malo Československo zmluvy s africkými socialistickými štátmi.

V minulom školskom roku u vás študovalo 338 nórskych študentov. Viete, koľko ich bude v zimnom semestri 2021?

Koľko ich bude prijatých, ešte presne neviem, pretože teraz sa uzatvárajú výsledky prijímacích pohovorov. Už teraz však môžem konštatovať, že počet novoprijatých študentov z Islandu a z Nórska bude spolu približne osemdesiat. Vlani sme napríklad prijali päťdesiatjeden študentov z Islandu a päťdesiat z Nórska.

Bola vaša fakulta na týchto zahraničných študentov pripravená?

S anglickou výučbou medicíny sme začali v roku 1991 a už vtedy sme patrili medzi lepšie pripravené fakulty. Organizovali sme jazykové kurzy pre pedagógov, investovali sme do ich rozvoja značné financie. Teraz už vôbec nemajú problém prednášať v angličtine. Aktívne ovládanie anglického jazyka je všeobecne nevyhnutnou podmienkou pre každého moderného lekára. A dvojnásobne to platí pre lekárov, ktorí vyučujú na lekárskych fakultách.

Za minulého režimu sa zahraniční študenti museli naučiť slovenčinu už pred štúdiom na našich vysokých školách...

Bol to Inštitút pre ďalšie vzdelávanie na Univerzite Komenského a stredisko bolo v Modre, tam absolvovali zahraniční študenti prípravný prvý rok.

V Škandinávii si ľudia až na malé výnimky tykajú. Ako si zvykli Nóri na vykanie, prípadne oslovovanie prednášajúcich titulom?

Je to individuálne. Už ma pozdravili aj Hi, Janík! Zažili sme vtipné situácie (smiech).

Ako na to reagovali starší profesori a docenti, ktorí predsa len nie sú na takéto situácie zvyknutí?

Myslím, že väčšina z nich...