Stránky spravodajských médií v posledných mesiacoch plní izraelsko-palestínsky konflikt, ktorý sa znova rozhorel po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023. O rok neskôr situácia nevyzerá na to, že by sa mala upokojiť. Kam siahajú korene sporov a aké je možné riešenie?
Mapa sa kreslila po prvej svetovej vojne na území, z ktorého väčšina predtým patrila Osmanskej ríši.
„Osmanská ríša bola také Rakúsko-Uhorsko Blízkeho východu. Len v prípade rozpadu Rakúsko-Uhorska vznikli nezávislé štáty. V prípade Osmanskej ríše sa to tak nestalo, aj keď Veľká Británia to sľubovala Arabom a následne Židom,“ hovorí Marek Čejka.
Vysvetľuje, že Blízky východ bol po vojne rozdelený na sféry vplyvu a mandáty, ktoré mali pod kontrolou Veľká Británia a Francúzsko.
V roku 1919 bolo na Parížskej mierovej konferencii územie Palestíny zverené pod britskú správu, a vznikol tak Britský mandát Palestína. Obyvateľstvo bolo vtedy väčšinou arabské. Briti však vo veľkom podporovali židovské prisťahovalectvo.
„Briti a Francúzi v podstate v rámci svojej politiky voči závislým územiam vytvárali napätie v spoločnosti. Bola to súčasť ich koloniálnej politiky. V podstate nechceli, aby sa tam vytvárala jednota, čo by sa mohlo obrátiť proti nim,“ vysvetľuje odborník na Blízky východ.
Ďalším prelomovým bol rok 1947, keď prišiel plán OSN na rozdelenie Palestíny, podľa ktorého sa územie malo rozdeliť na arabský a židovský štát a Jeruzalem mal zostať pod medzinárodnou správou OSN. Nakoniec 14. mája 1948 uzrel svetlo sveta Izrael. Len o deň nato sa začala prvá arabsko-izraelská vojna.
Ďalšie roky a desaťročia poznačili vojny a palestínske intifády. V roku 1982 v reakcii na izraelskú inváziu do Libanonu vzniklo hnutie Hizballáh, v roku 1987 na území Pásma Gazy zas Hamas, pričom obe vstúpili do politického života.
V septembri 1993 podpísal izraelský premiér Jicchak Rabin a palestínsky vodca Jásir Arafat Deklaráciu o zásadách palestínskej autonómie, ktorá sa nazýva aj dohoda z Osla. O rok nato dostal spolu so Šimonom Peresom Nobelovu cenu za mier.
Situácia sa odvtedy komplikuje a vyostril ju útok Hamasu na izraelské územie z minulého roka.
Ako to vyzerá do budúcnosti? Dá sa očakávať vytvorenie dvoch štátov, o ktorom sa niekoľkokrát hovorilo? „Dvojštátne riešenie je stále na stole, no Izrael za Benjamina Netanjahua k tomu nie je ochotný pristúpiť,“ tvrdí Marek Čejka.
Viac informácií sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.