V roku 1947 prišiel plán OSN na rozdelenie Palestíny, podľa ktorého sa územie malo rozdeliť na arabský a židovský štát a Jeruzalem mal zostať pod medzinárodnou správou OSN. FOTO: Reuters
StoryEditor

Expert na Blízky východ: Vznik palestínskeho štátu je v hre, v ceste mu však stojí jeden človek

29.10.2024, 10:38

V ďalšej časti podcastu A predsa sa točí sa dozviete:

  • Kam siahajú korene sporov na Blízkom východe a aké je možné riešenie?
  • Ako to vyzeralo po zániku Osmanskej ríše počas britskej správy?
  • Dá sa v budúcnosti očakávať niekoľkokrát zamýšľané vytvorenie dvoch štátov?
  • O tom sme sa rozprávali s odborníkom na Blízky východ Marekom Čejkom.

Stránky spravodajských médií v posledných mesiacoch plní izraelsko-palestínsky konflikt, ktorý sa znova rozhorel po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023. O rok neskôr situácia nevyzerá na to, že by sa mala upokojiť. Kam siahajú korene sporov a aké je možné riešenie?

Mapa sa kreslila po prvej svetovej vojne na území, z ktorého väčšina predtým patrila Osmanskej ríši.

„Osmanská ríša bola také Rakúsko-Uhorsko Blízkeho východu. Len v prípade rozpadu Rakúsko-Uhorska vznikli nezávislé štáty. V prípade Osmanskej ríše sa to tak nestalo, aj keď Veľká Británia to sľubovala Arabom a následne Židom,“ hovorí Marek Čejka.

Vysvetľuje, že Blízky východ bol po vojne rozdelený na sféry vplyvu a mandáty, ktoré mali pod kontrolou Veľká Británia a Francúzsko.

V roku 1919 bolo na Parížskej mierovej konferencii územie Palestíny zverené pod britskú správu, a vznikol tak Britský mandát Palestína. Obyvateľstvo bolo vtedy väčšinou arabské. Briti však vo veľkom podporovali židovské prisťahovalectvo.

„Briti a Francúzi v podstate v rámci svojej politiky voči závislým územiam vytvárali napätie v spoločnosti. Bola to súčasť ich koloniálnej politiky. V podstate nechceli, aby sa tam vytvárala jednota, čo by sa mohlo obrátiť proti nim,“ vysvetľuje odborník na Blízky východ.

image

Marek Čejka. FOTO: Archív autora

Ďalším prelomovým bol rok 1947, keď prišiel plán OSN na rozdelenie Palestíny, podľa ktorého sa územie malo rozdeliť na arabský a židovský štát a Jeruzalem mal zostať pod medzinárodnou správou OSN. Nakoniec 14. mája 1948 uzrel svetlo sveta Izrael. Len o deň nato sa začala prvá arabsko-izraelská vojna.

Ďalšie roky a desaťročia poznačili vojny a palestínske intifády. V roku 1982 v reakcii na izraelskú inváziu do Libanonu vzniklo hnutie Hizballáh, v roku 1987 na území Pásma Gazy zas Hamas, pričom obe vstúpili do politického života.

V septembri 1993 podpísal izraelský premiér Jicchak Rabin a palestínsky vodca Jásir Arafat Deklaráciu o zásadách palestínskej autonómie, ktorá sa nazýva aj dohoda z Osla. O rok nato dostal spolu so Šimonom Peresom Nobelovu cenu za mier.

Situácia sa odvtedy komplikuje a vyostril ju útok Hamasu na izraelské územie z minulého roka.

Ako to vyzerá do budúcnosti? Dá sa očakávať vytvorenie dvoch štátov, o ktorom sa niekoľkokrát hovorilo? „Dvojštátne riešenie je stále na stole, no Izrael za Benjamina Netanjahua k tomu nie je ochotný pristúpiť,“ tvrdí Marek Čejka. 

Viac informácií sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

01 - Modified: 2024-10-30 17:01:11 - Feat.: - Title: Nový vodca Hizballáhu bude pokračovať vo vojnovom pláne svojho predchodcu 02 - Modified: 2024-10-30 17:00:00 - Feat.: - Title: Izrael zničil Iránu systémy S-300. Poškodilo to povesť ruských zbraní 03 - Modified: 2024-10-30 14:19:13 - Feat.: - Title: Izraelské nálety nenarušili výrobu rakiet, tvrdí iránsky minister obrany 04 - Modified: 2024-10-30 11:58:52 - Feat.: - Title: Najmenej dve desiatky ľudí zahynuli počas izraelských útokov v Pásme Gazy 05 - Modified: 2024-10-30 05:44:18 - Feat.: - Title: Spojené štáty apelujú na Izrael, aby umožnil dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy
menuLevel = 3, menuRoute = tv/podcasty/a-predsa-sa-toci, menuAlias = a-predsa-sa-toci, menuRouteLevel0 = tv, homepage = false
30. október 2024 18:01