Bývalý šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský vraví, že najvýraznejšou zmenou v minulom roku v svete diplomacie bol nástup amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa neho sa však udialo viacero významných udalostí.
"Pre nás je určite najdôležitejšie to, ako sa vyvíja konflikt v našom bezprostrednom susedstve, teda ruská agresia na Ukrajine," zdôraznil Wlachovský. V tejto súvislosti pripomenul, že sa Trumpovi nepodarilo naplniť sľub o tom, že po zvolení ukončí vojnu na Ukrajine do 24 hodín.
Za druhú dôležitú vec považuje exminister dosiahnutie prímeria medzi Izraelom a Hamasom. "To považujem za pomerne pozitívnu správu aj pre región, aj pre svet, že sa to podarilo zastabilizovať aspoň takýmto spôsobom," pokračuje. V tejto súvislosti však nehovorí o mieri, ale o prímerí, "lebo o mieri sa ešte hovoriť nedá".
Podľa Wlachovského sa tlak na Európu v minulom roku dramaticky zvýšil. "Či už zo strany východnej alebo zo strany západnej," ozrejmil.
Bývalý minister vidí jasné rozdiely medzi prvou a druhou administratívou amerického prezidenta. "V tej prvej bolo ešte jednak to, že aj on bol opatrnejší, a jednak tam bolo viacero ľudí, ktorí to takpovediac v dobrom slova zmysle krotili," vysvetľuje.
"Teraz prišiel už so skúsenosťou z pôsobenia v prezidentskom úrade a zároveň aj s nejakou jednoznačnejšou ambíciou, akým spôsobom chce pretvoriť Ameriku a svet," pokračuje Wlachovský. Podľa neho je v súčasnej politike Trumpa cítiť nedôveru voči medzinárodným organizáciám.
Trumpove dôvody, prečo by Spojené štáty potrebovali Grónsko, považuje Wlachovský za "trošku bizarné". "Pokiaľ sa hovorí o tom, že ako Spojené štáty potrebujú Grónsko kvôli bezpečnostným veciam, myslím si, že Dáni sú veľmi racionálni, veľmi rozumní ľudia, ktorí vnímajú spojenecký zväzok so Spojenými štátmi a Severoatlantickú alianciu ako niečo veľmi cenné a sú pripravení rokovať prakticky o čomkoľvek," ozrejmil exminister.
Za dôležité považuje aj nerastné suroviny ostrova, ktoré sa však zatiaľ komerčne neoplatí ťažiť.