Tí, ktorí ho poznali, od neho očakávali efektívnejšiu tvorbu politiky a zosúladenia dohôd, než od jeho predchodcu, Wim Duisenberga. Verili, že sa dokáže brilantnejšie vyhnúť nezhodám v medziľudských vzťahoch a v komunikácii, čo bolo výrazným znakom funkčného obdobia Duisenberga.
Tvrdá skúsenosť
| Jean-Claude Trichet Dátum narodenia: 20. december 1942 Miesto narodenia: Lyon, Francúzsko Štúdium: Ecole nationale supérieure des mine v Nancy Záujmy: politik, finančník |
Pán Euro, ako ho volajú, sa narodil 20. decembra 1942 vo francúzskom Lyone. Jeho otec a starý otec boli profesormi gréčtiny a latinčiny. Jeho žena Alina, pôvodom z Ukrajiny, bola vedúcou prekladateľských služieb francúzskeho ministerstva zahraničia.
Spočiatku študoval banícke inžinierstvo v Nancy. Svojmu remeslu na moment pričuchol, keď na severovýchode Francúzska pracoval v podzemných baniach, čo neskôr opísal ako veľmi zaujímavú no zároveň tvrdú skúsenosť. Cestu k elite si otvoril, keď začal študovať v slávnom Institut d´etudes politiques de Paris a École nationale d´administration (ENA), čo boli inštitúty vyššieho vzdelania v oblasti politických vied a štátnej administratívy.
Začiatkom 70-tych rokov bol vymenovaný do funkcie generálneho inšpektora financií Francúzska, následkom čoho sa z neho v roku 1987 stal riaditeľ ministerstva financií. V roku 1993 prijal pozíciu guvernéra národnej banky Francúzska, do ktorej bol znovu vymenovaný v roku 1999.
Po tom čo slúžil, ako člen rady Európskeho finančného inštitútu vykonával pozíciu guvernéra Rady Európskej centrálnej banky až do 1. novembra 2003, odkedy zastáva post prezidenta Európskej centrálnej banky. Mnohí Európski lídri veria, že jeho predchodca Wim Duisenberg po ôsmych rokoch vykonávania funkcie súhlasil s kompromisom s francúzskou vládou, a dobrovoľne zostúpil, aby ho mohol Trichet nahradiť, čo bolo objektom mnohých diskusií.
Jeho vodcovské schopnosti naozaj žali úspech, keď sa ešte ani poriadne neohrial na kresle prezidenta a už bol schopný spomaliť vzostup horúceho eura bez vysielania šokových vĺn prostredníctvom úrokových sadzieb naprieč celou ekonomikou. Najviac zásluh na tom mal jeho priamočiary prístup v diskusiách o krokoch k návratu eura k stabilite, ktoré ECB cítila ako nevyhnutné. Chválu a obdiv si však dlho neužil.
Škandálom sa nevyhol
Týždeň pred pravidelným stanovením úrokových sadzieb, v apríli 2004, totiž došlo k incidentu, keď ho jeho dovtedajší obdivovatelia začali odsudzovať za zavádzanie faktov ohľadom ich zníženia (úrokových sadzieb). V rozhovore s nemeckým denníkom Trichet uviedol, že ECB zvažovala zníženie sadzieb v zmysle podpory spotrebiteľského správania, čo prirodzene zvýšilo aktivitu trhovej mašinérie, ktorá túto zmenu považovala za skutočnosť. Tesne po začatí stretnutia však Trichet vyhlásil, že situácia v žiadnom ohľade nevyžadovala zmenu úrokových sadzieb. Táto skutočnosť vyvolala vlnu nepokojov a vzbudila nedôveru v jeho osobu, ale hlavne voči celej inštitúcii ECB, pretože mnohí experti pripisovali väčšiu mieru zodpovednosti v tejto afére vnútornej politike ECB.
Tento rok, napriek všetkým nezrovnalostiam, bol pán Euro za osemročnú službu Európskej únii v Aachene vyznamenaný prestížnou nemeckou cenou Charlemagne. Komisár, ktorý predtým túto cenu odovzdal nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a poľskému ministerskému predsedovi Donaldovi Tuskovi vyhlásil, že Trichet symbolizuje solidaritu projektu eurozóny a vzdal hold jeho prínosu k súdržnosti menovej únie.
„Nemôžeme zmeniť cenu ropy alebo komodít, avšak môžeme sa vyhnúť inflácii v strednodobom horizonte,“ vyhlásil v apríli.