K Maďaričovi sa pridali ďalší ministri Smeru. Tiež by hlasovali za zrušenie Mečiarových amnestií

"Určite áno." Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý je nominantom Smeru, nie však členom strany, takto jednoznačne odpovedal novinárom. Otázka znela, či by hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií, ak by bol poslancom parlamentu.

Podobne odpovedal aj minister zdravotníctva a nominant najsilnejšej vládnej strany Tomáš Drucker, ktorý tiež nie je členom Smeru. "Asi by som hlasoval za," vyhlásil.

Ministri za SNS Gabriela Matečná z rezortu pôdohospodárstva a Peter Plavčan z rezortu školstva sa zhodli, že to je v prvom rade právny problém.

Prvý bol Maďarič

​Minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič 2. marca po premiére filmu Únos vyhlásil, že amnestie sú podľa neho nemorálne a spor sa vedie v právnej rovine. Poukázal, že existujú právnici, ktorí hovoria o tom, že je možné ich zrušiť. "Keby som bol poslancom, hlasoval by som za ich zrušenie," povedal Maďarič.

Dlhodobý postoj Smeru je, že amnestie sú nemorálne, ale z právneho hľadiska nezrušiteľné. Predseda Smeru a premiér Robert Fico tento jednoznačný postoj v posledných dňoch korigoval s tým, že by mal o zrušiteľnosti Mečiarových amnestií rozhodnúť Ústavný súd.

Budaj chcel dať priestor Smeru a SNS

O zrušení Mečiarových amnestií mali rozhodovať poslanci na minulej schôdzi Národnej rady SR. Bez podpory koalície nie je možné návrh schváliť, keďže ide o ústavný zákon, na ktorého zmenu je nevyhnutných aspoň 90 hlasov. Pri súčasných parlamentných počtoch však samotná koalícia ani opozícia nemajú dostatok hlasov a tak by museli hlasovať spoločne.

Poslanci napokon o návrhu nehlasovali. Predkladateľ  a poslanec za OĽaNOJán Budaj  ho dal presunúť na marcové zasadnutie, čím chcel vytvoriť priestor pre koaličné strany Smer-SD a SNS, ktoré si podľa neho ešte vytvárajú názor na možnosť zrušenia Mečiarových amnestií.

Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.

​