S otcom precestovala takmer celý svet, istý čas žila na Filipínach, chcela študovať v Česku, no skončila na Slovensku a stretla tu aj svojho manžela - Kórejčana. Pochádza z Južnej Kórey, hovorí po nemecky, anglicky, česky a slovensky. Má 32 rokov, študuje druhú vysokú školu, riadi vlastný butik s oblečením a kórejskými šperkami v Bratislave a rozmýšľa o otvorení kórejskej reštaurácie. U min Kang, majiteľka firmy Nabi. "Tento názov vymyslela moja mama a v preklade znamená motýľ.“
Nové obchody
"Páči sa mi tu a mám to tu rada,“ hovorí nám po slovensky s typickým kórejským prízvukom mladá U min Kang. Do Európy prišla prvýkrát ako šestnásťročná a študovala angličtinu, nemčinu a češtinu. Po skončení vysokej školy v Soule sa rozhodla študovať ďalej a vybrala si Prahu. Požiadala o štipendium, ale neprijali ju. Druhou možnosťou bolo Slovensko. Tu sa dostala na odbor európske štúdiá.
Čím dlhšie tu žije, tým viac zisťuje, že na Slovensku sa darí biznisu, a preto si minulý rok otvorila vlastný butik, ktorý je schovaný v jednej z nákupných pasáží v centre Bratislavy. "Vždy som túžila otvoriť si svoj vlastný obchod. A prečo oblečenie? Neviem. Lebo mám rada pekné oblečenie, rada poradím pri jeho výbere a kombinovaní. Navyše kórejské látky sú veľmi kvalitné a štýlové. Na Slovensku také niečo chýbalo,“ hovorí a dodáva, že všetko oblečenie, ktoré vo svojom butiku predáva, je vyrobené v Kórei, pričom dvakrát za mesiac dováža na Slovensko nový tovar. Na niektoré kusy oblečenia dokonca vyšíva visačky s názvom svojej firmy Nabi. "Toto je jediný obchod s čisto kórejským oblečením na Slovensku. Dokonca nie je ani vo Viedni,“ prezrádza s tým, že má v pláne otvoriť si ďalší v centre Bratislavy.
Jej snom je tiež otvorenie kultúrneho domu v Bratislave. "Slúžil by na vzájomné spoznávanie slovenskej a kórejskej kultúry,“ hovorí. Už pred časom si totiž zaregistrovala aj kultúrne centrum. Potrebuje však získať kapitál a nabrať skúsenosti. S kamarátkou však plánujú rozbehnúť tanečný kurz zameraný na súčasný a tradičný tanec medzi Kórejčanmi a Slovákmi.
Okrem toho má veľa ďalších aktivít. Učí sa totiž po nemecky, prekladá z kórejčiny do slovenčiny a opačne rôzne úradné listiny, certifikáty, alebo si ju kvôli tlmočeniu volajú kórejské firmy. "Najväčší problém mi robia dĺžne a mäkčene, vtedy sa pýtam svojich slovenských kamarátov,“ smeje sa.
U min Kang pochádza z hudobníckej rodiny. Jej mama je klaviristka a sestra, ktorá žije v Nemecku, tiež. "Ja som sa už dávnejšie učila hrať na flaute. Teraz som nastúpila na konzervatórium a opäť chodím na flautu,“ tvrdí.
Nový rok je dobrý biznis
V rozhovore sa dozvedáme niečo o tom, ako to funguje v Kórei. "Vždy, keď príde nový tovar alebo sú nejaké zľavy, posielam zákazníčkam esemesku alebo e-mail,“ hovorí U min Kang a ukazuje nám knihu, čo je akýsi veľký zoznam všetkých jej zákazníčok, kórejských i slovenských. "Často mávame zľavy, aj v období, keď v iných obchodoch nie sú. Aj preto máme teraz dobrú tržbu. Keď prídu zákazníčky do Nabi, vždy sa pýtam, ako sa majú, ako sa im darí. Je to príjemnejšie pre obe strany - pre predávajúceho i kupujúceho. Keď sa blížia Vianoce, pripravím pre ne darček. Podľa kórejského zvyku.“
Dodáva, že v Kórei Vianoce oslavujú v kruhu priateľov, Nový rok, naopak, v kruhu rodiny. Ten však prebieha špeciálne a pre Kórejčanov je to taký malý biznis. "Vtedy si obliekame kórejský kroj - hanbok, han znamená Kórea a bok je oblečenie. Počas osláv Nového roka sa klaniame starším členom rodiny a tí dávajú mladším peniaze.“ A koľko? zaujíma nás hneď. "Závisí to od majetku rodiny, zvyčajne je to takých desať eur, ale keď je rodina bohatá, dáva omnoho viac.“
V Kórei ide všetko ľahšie
U min Kang žije na Slovensku už šesť rokov a s našincami má rôzne skúsenosti. "Mám úžasných susedov a zákazníkov, aj títo naši vrátnici sú veľmi milí,“ a ukáže na dvere oproti. "Veľakrát mi donesú desiatu.“
Zlé skúsenosti však neskrýva. "Mám pocit, že Slováci ešte neprijali Ázijcov medzi seba,“ konštatuje. Nevníma to ako rasizmus, skôr ako to, že sme si ešte nezvykli na iné kultúry. Veľké nedostatky má podľa nej Slovensko aj v ponúkaných službách. "Keď prídem napríklad do hypermarketu, ľudia sú niekedy neslušní, arogantní a pri stretnutiach nie sú otvorení.“ Nedá sa nám preto neopýtať, aké je to v Kórei... "Netvrdím, že Kórejčania sú maximálne ústretoví, no keď si chcete v banke otvoriť účet alebo vložiť peniaze, automaticky vám ponúknu vodu a kávu. Jeden úradník vie naraz vybaviť dvoch až troch klientov. Podobne je to aj na pošte, polícii, daňovom či katastrálnom úrade. V Kórei ide všetko tak nejako rýchlejšie a ľahšie.“
Koľko hodín denne pracujete?
Osem hodín, zvyšok času venujem druhej práci alebo študujem.
Najväčší úspech v podnikaní?
To, že som stretla veľa dobrých a známych ľudí - hercov, ambasádorov, hudobníkov či maliarov.
Najlepší relax po práci?
Flauta a sauna, prvýkrát som zažila kultúrny šok - muži a ženy sú spolu v jednej saune. U nás v Kórei je to úplne rozdelené... ale už som si zvykla.
Najkrajšia investícia pre radosť?
Štúdium jazykov (chcem sa naučiť španielčinu, spoznávať kultúry, hudbu).
Komu by ste fanúšikovali vo futbalovom zápase, keby proti Slovensku nastúpil tím z Kórei?
Slovensko je mojím druhým domovom, ale prvým je stále Kórea. Takže prepáčte, ale Kórei.
Najväčší koníček?
Cestovanie, študovanie jazykov, hudba.