Rozvoj informačných a telekomunikačných technológií (IKT) v posledných rokoch nadobudol taký rozmer, že ich efektívne využívanie (nielen v komerčnej sfére) sa stáva nevyhnutným predpokladom ďalšieho rozvoja spoločnosti. Jedným dychom však treba povedať, že prienik IKT prináša rad nielen organizačných a technických problémov, ale aj problémov sociálneho, vzdelanostného, kultúrneho, ekonomického a právneho charakteru. Závažnosť a rozsah týchto problémov nedovoľuje ani pomyslieť na ich rýchle a komplexné riešenie. Napokon, principiálne to ani nie je možné.
Riešenie právnych aspektov súvisiacich s elektronickým obchodom, ako aj relatívne rýchle prijatie právneho rámca regulujúceho toto odvetvie ekonomiky, je nevyhnutným predpokladom skončenia negociačného procesu vstupu Slovenska do Európskej únie. S prijatím zákonov o elektronickom obchode a elektronickom podpise sa v členských krajinách Európskej únie "nie veľmi ponáhľajú". Svedčí to aj o hĺbke s tým spojených problémov. A nielen právnych. Pritom Európska únia vydala smernicu, ktorej cieľom je vytvoriť jednotný rámec na používanie elektronického podpisu v rámci únie (Directive 1999/93 EC) a smernicu o elektronickom obchode (Directive 2000/31 EC). Napriek tomu, že elektronický obchod je vo svojej podstate klasickým obchodom -- mení sa iba jeho forma v závislosti od nových technológií -- vyžaduje si vyriešenie rad problémov. A to nielen technických, ale aj právnych. Patria medzi ne, napríklad, definície takých pojmov (právnych inštitútov), ako je dátová správa, pôvodca dátovej správy, adresát dátovej správy, sprostredkovateľ, informačný systém, elektronický podpis, elektronický dokument a jeho originál a pod., ale aj možnosť uzatvárania zmlúv elektronicky, prijímanie a potvrdzovanie objednávok elektronicky. Prirodzenou otázkou je, samozrejme, moment vzniku zmluvy. Zákon o elektronickom obchode by mal pamätať aj na spotrebiteľov, teda neprofesionálov, ako aj na ich ochranu. Aj keď súčasný právny poriadok SR nevytvára dostatočný právny základ pre elektronické obchodovanie, neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by túto formu ekonomickej činnosti zakazovala alebo vylučovala. Národná rada SR schválila 15. marca 2002 poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise (zák. č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2002, s výnimkou ustanovení v zákone taxatívne vymenovaných, ktoré nadobudnú účinnosť 1. septembra 2002). Tým sa otvára cesta na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o zachovaní písomnej formy pri použití elektronických prostriedkov (identifikácia právneho obsahu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila) a aj zrovnoprávnenie vlastnoručného podpisu s elektronickým podpisom. Treba však povedať, že podstatnú časť prác spojených s "uvedením zákona do života" (vykonávacie predpisy, technické normy, metodické materiály, vybudovanie koreňovej certifikačnej autority, úprava existujúcich právnych noriem) ešte treba vykonať. Je celkom pravdepodobné, že časom sa odhalia problémy, s ktorými tento zákon nerátal. Podobné konštatovanie bude zrejme platiť aj o pripravovanom zákone o elektronickom obchode. Skúsenosti niektorých členských či asociovaných krajín Európskej únie pri tvorbe týchto zákonov iba potvrdzujú, že nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
StoryEditor