Vyučovanie slovenčiny sa musí zmeniť, hovorí Čaplovič
Systém vzdelávania na národnostných školách treba zmeniť tak, aby sa deti nenásilne pripravili do spoločnosti. Na to je okrem iného potrebné, aby sa pomer vzdelávania v slovenčine a menšinovom jazyku dostal aspoň na úroveň 50:50, myslí si podpredseda vlády pre menšiny, ľudské práva a vedomostnú spoločnosť Dušan Čaplovič. 32137980
Agendu podpredsedu vlády pre menšiny a ľudské práva mal pred vami na starosti súčasný predseda SMK Pál Csáky, ktorý je sám príslušníkom menšinového národa. Vedeli by ste charakterizovať rozdiel medzi tým, ako úrad vediete vy a ako ho viedol pán Csáky? To nech posúdia ľudia, ja to hodnotiť nechcem. Možno faktický rozdiel je v tom, že mne sa agenda rozšírila o vedomostnú spoločnosť, teda koordináciu v oblasti Lisabonskej stratégie, ktorú máme na starosti spolu s ministrom financií. Predtým to mal minister Mikloš len sám. Naviac mám dôležité úlohy, ktoré vyplývajú z rôznych prierezových programov a to je napríklad Gabčíkovo, spoločné vodné dielo, dunajská komisia, naviac veľa rôznych rád, ktoré sa snažím koordinovať, som napríklad predsedom rady pre seniorov, som v rade vlády pre telesne postihnutých... Čo sa týka agendy, ktorá tu bola, je to napríklad agenda týkajúca sa európskych záležitostí, tam pán Csáky pôsobil ešte v doznievajúcom integračnom procese, ja som už v agende, ktorú realizujeme ako rovnoprávny členský štát Európskej únie. Sústreďujem sa na tie agendy, ktoré považujem za dôležité z hľadiska ľudských práv a vedomostnej spoločnosti. Okrem Lisabonskej stratégie sú to napríklad aj veci okolo migrácie. Naviac mi pribudla agenda, ktorej sa pán Csáky dobrovoľne vzdal a to je otázka Slovákov v zahraničí. Ak sa situácia rómskej menšiny dá označiť oproti minulému volebnému obdobiu ako pokojnejšia, ako omnoho nepokojnejšia sa dá na druhej strane označiť situácia menšiny maďarskej... Aktuálne sa rieši novela školského zákona, ktorú vrátil prezident Ivan Gašparovič parlamentu. Ak sa však nemýlim, dvojjazyčnosť v menšinových učebniciach vlastivedy ste navrhovali už vy, dokonca ešte pred tým, ako boli kontroverzné učebnice vytlačené. Áno, ja som na Rade vlády pre menšiny, ktorá bola v prvom polroku minulého roka, prijal odporúčanie, ktoré jednomyseľne schválili všetci prítomní príslušníci menšín. Všetci do jedného, vrátane zástupcu maďarskej menšiny Bélu Hrubíka súhlasili s tým, aby sme mali dvojjazyčnosť a prijali sme to vtedy tak, že najprv mal byť uvedený oficiálny názov a až potom v zátvorke menšinový. Bol to pozitívny posun, ja som vtedy písal listy vydavateľstvám, ktoré vydávajú knihy pre národnostné školstvo, nielen maďarské, ale napríklad aj rusínske, nemecké, aby sa zachoval tento úzus. Situácia sa časom vyvinula trochu inak. Ja som tam videl viacero zbytočných disproporcií, lebo keby sme vtedy pristúpili k tomuto riešeniu, vyvarovali by sme sa teraz zbytočných zemetrasení. Ja teraz nebudem komentovať rozhodnutie pána prezidenta vrátiť novelu školského zákona parlamentu, o tom rozhodnú poslanci Národnej rady (NR SR). Ja som sa vyjadril len v tom zmysle, že by námietky pána prezidenta mali zvážiť.
Pokiaľ je novela nevykonateľná alebo protiústavná, ostane nevyriešený samotný problém. Záleží mi na tom, aby bola dvojjazyčnosť zachovaná. Ak poslanci neprelomia prezidentove veto, som za to, aby sa vytvorila iniciatívna skupina, ktorá by predložila nové riešenie. Keď sa minulý rok prijímal nový školský zákon, respektíve zákon o výchove a vzdelávaní, po 26 alebo 27 rokoch sa konečne prijal moderný zákon, som počas rozpravy v NR SR povedal, že má svoje boľavé miesta a detské choroby. Takéto veci vždy po prijatí zákona ukáže prax. Aj pán minister školstva Ján Mikolaj priznal, že prvý rok je skúšobný, takže by bolo užitočné pripraviť novelu školského zákona, ktorá by sa týkala aj iných vecí, nie iba dvojjazyčných názvov. Chcel by som, aby sa vyzbierali veci z praxe, čo hovoria učitelia, čo hovoria teoretici – odborníci a naozaj ešte na jar prijať novelu zákona, ktorá by vyčistila problémové javy a od 1. septembra by mohla vstúpiť do platnosti.
Bolo by možné konkretizovať ako príklad jeden - dva problémy, ktoré by podľa vás bolo treba riešiť touto širšou novelou školského zákona? Samozrejme. Môžu vznikať problémy okolo zriaďovateľských funkcií, istá zmena by mohla nastať v oblasti financovania školstva, treba si povedať, ako bude jasnejšie nastavené, čo patrí do školského kurikula a čo do štátneho, lebo aj v tom môže niekde vznikať problém. Okrem toho budeme prijímať ďalšie školské zákony, či už je to pre odborné školstvo, zákon o postavení učiteľa... Toto všetko bude treba prediskutovať a nejakým spôsobom navzájom prepojiť. "Malá školská ústava", ktorou je zákon o výchove a vzdelávaní, vytvára po svojej novelizácii ďalšie možnosti aj v iných zákonoch – v zákone o financovaní, zákone o štátnej školskej správe a samospráve, koľko budeme mať školských úradov... A boľavá Achillova päta sú predškolské zariadenia... Síce sme ich zaradili do školskej siete, ale tvrdím, že sa budeme musieť veľmi rýchlo a veľmi rázne rozhodnúť – samozrejme, na to sú potrebné aj finančné zdroje – aby sme zaviedli povinnú zaškolenosť päťročných detí. A teraz nepozerať na to, či sú zo slabšieho alebo silnejšieho sociálneho prostredia. Dnes už deti dospievajú skôr a päťročné už sú schopné zapojiť sa do vzdelávacieho procesu. A keď prídu do základnej školy, mali by už byť socializované, mali by byť menej agresívne, mali by mať niektoré zdravotné a sociálne návyky, ktoré im často chýbajú.
Trend nárastu agresivity žiakov je z dlhodobého hľadiska nepopierateľný. Schvaľujete zámer ministra Jána Mikolaja, ktorý chce z tohto dôvodu dať učiteľom status verejných činiteľov? Nejde tam len o nárast agresivity, ale aj o spoločenský status učiteľa. Za prvej československej republiky, keď naše školstvo veľmi dobre nadviazalo na učenie Jana Ámosa Komenského, ktoré predbehlo svoju dobu o tristo rokov, bol učiteľ štátny zamestnanec. Teda dokonca ani nie verejný, ale priamo štátny zamestnanec... Zmenu na verejných činiteľov treba urobiť, ale nie je to, samozrejme, všetko. Aj čo sa týka agresivity detí, je tam časť detí, ktoré sa správajú problémovo, lebo sú talentované a tempo preberania učiva ich nudí. Týmto deťom treba dať šancu absolvovať učivo rýchlejšie. Okrem dvanástich národnostných menšín zaregistrovaných v Slovenskej republike existujú aj slovenské menšiny v zahraničí. Napríklad vojvodinskí Slováci v Srbsku bežne v školách využívajú učebnice vytlačené na Slovensku. Prečo teda naša vláda zamietla návrh Maďarskej republiky (MR), aby sa časť učebníc pre maďarskú menšinu na Slovensku tlačila v MR? Čo sa využíva v Srbsku nie sú priamo učebnice, ale rôzne antológie z dejín a slovenskej literatúry. Slovenské školy vo Vojvodine však majú trochu iný prístup, slovenské deti ovládajú na rovnakej úrovni srbský aj slovenský jazyk. Niečo podobné tu chýba. Všade v zahraničí, nedávno som bol napríklad vo Švédsku, je tento princíp vyvážený, pričom ale na Slovensku existujú de facto maďarské školy s vyučovacím jazykom maďarským a niekoľkými málo hodinami slovenčiny ako cudzieho jazyka. Na to, aby mohlo ísť o integráciu menšiny do života v štáte, aby sa mohli napríklad bez problémov zamestnávať v slovenských podnikoch alebo študovať na slovenských vysokých školách najmä technického smeru, by tie dva jazyky mali byť v školách aspoň v pomere 50:50. Naviac by sa slovenčina nemala učiť v prvom rade cez diktáty, ale by sa deti mali naučiť v tomto jazyku v prvom rade komunikovať. Celý systém vzdelávania na národnostných školách treba zmeniť tak, aby sme deti nenásilne, bez nejakého rigidného príkazníctva pripravili do spoločnosti, kde potrebujú obidva jazyky. Na druhej strane, situácia slovenskej menšiny v MR je neporovnateľne horšia a vždy budem vyčítať negociátorom, ktorí o problémoch slovenskej menšiny v Maďarsku v minulosti rokovali, že nevynegociovali viac. Fakt je, že v Maďarsku sa už za Kádára začala likvidácia menšinového školstva ako takého, nielen slovenského. Prečo sa proti tomu nikdy nič neurobilo? Vláda sa zaviazala dodržiavať v menšinových otázkach status quo, teda nehýbať s nimi, vy by ste však radi menili systém vzdelávania na menšinových školách... Nie je to vo vzájomnom rozpore? Ja som status quo chápal trochu inak. Chápal som ho tak, že sa nebudú znižovať množstvá finančných prostriedkov určených na podporu národnostných menšín, či už v kultúre, alebo vzdelávaní, že sa nesiahne na osempercentný zvýšený normatív na národnostných školách. Teda najmä finančné zabezpečenie. Niektoré otázky napríklad nemáte v zákonoch a vyhláškach ošetrené a zrazu sa v novele školského zákona objaví, že sa pri učebniciach vlastivedy pre menšinové školy musíme držať praxe z rokov, keď na ministerstve školstva zhodou okolností pôsobil pán podpredseda SMK László Szigeti. Nerozumiem, prečo by to tak malo byť.
Ako hodnotíte druhú požiadavku maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby mali menšiny na Slovensku špeciálneho ombudsmana? Ombudsman na Slovensku má trochu iné postavenie ako v Maďarskej republike. Nemenuje ho vláda, ale volí parlament. Sú krajiny, ako napríklad Švédsko, kde majú tradíciu ombudsmanov od nejakého 15.-16. storočia, kde majú ombudsmanov aj piatich, každého pre inú oblasť. My máme jedného ombudsmana pre všetky oblasti ľudských práv, ale máme aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je významný inštitút, aký v iných krajinách nemajú. Ak by sa u nás malo hovoriť ešte o nejakom špeciálnom ombudsmanovi, podľa mňa by asi najväčší význam mala oblasť práv dieťaťa – tie sa týkajú tak detí menšinových, ako aj slovenských. V Maďarskej republike inštitút menšinového ombudsmana je a výsledok je len ten, že neustále kritizuje vládu za likvidáciu národnostných menšín v Maďarsku, dokonca zazneli aj prirovnania k rasovému násiliu. V praxi sa však odporúčania menšinového ombudsmana v MR v podstate nerealizujú. Tak načo je potom taký ombudsman.
Predseda SNS Ján Slota v rozhovore pre TASR poznamenal, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja je veľmi úspešné v čerpaní eurofondov na opravu škôl. Preto by bolo podľa neho dobre, ak by sa z iných programov, ktoré sa nestihnú dočerpať pre nedostatok projektov, časť peňazí presunula na školy. To je vec Európskej komisie, myslím, že v tejto chvíli tieto zmeny nebudeme robiť. Viem, že keď štartovali tento svoj program, spočiatku boli isté problémy. Myslím, že teraz to tam naozaj celkom slušne beží, dokonca sa pri posledných výzvach, ktoré teraz prebehli, ukázalo, že mnohí sa konečne naučili písať projekty. Ćasto totiž nešlo o to, z akej je to školy, alebo či je národnostná alebo nie, ale o kvalitu napísania projektu. Ale ja som mal nedávno tlačovú konferenciu k dočerpávaniu fondov za roky 2004-2006, kde Európska komisia predĺžila hodnotiace obdobie nie do konca decembra 2008, ale do konca júna roku 2009. Máme ešte nejaké resty, celkovo je aktuálne čerpanie okolo 92 percent. Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na ministerstve školstva možno ani všetko nedočerpáme. Ale napríklad v pôdohospodárstve a v rezorte životného prostredia sú prostriedky na 100 percent vyčerpané už teraz. A napokon, sú niektoré už realizované projekty, kde nebolo správne urobené vyhodnotenie a my teraz rokujeme s Európskou komisiou, aby sme nemuseli tieto prostriedky vrátiť.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a dát je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona
Agendu podpredsedu vlády pre menšiny a ľudské práva mal pred vami na starosti súčasný predseda SMK Pál Csáky, ktorý je sám príslušníkom menšinového národa. Vedeli by ste charakterizovať rozdiel medzi tým, ako úrad vediete vy a ako ho viedol pán Csáky?
