O minimálnej mzde sa rokuje. Do stredy

No sociálni partneri, teda ministerstvo práce, zamestnávatelia a odbory, ešte včera nevedeli, o koľko by sa malo minimum zvýšiť. „Rokovania ešte stále prebiehajú," povedal hovorca rezortu práce Michal Stuška. Pokračovať by mali aj v utorok. Ak sa sociálni partneri nedohodnú, rozhodne vláda.

Názory bez zmeny
Napriek tomu, že vláda nestíha zákonom stanovený termín, „ťažkú hlavu" si z toho nikto nerobí. Podľa hovorkyne vlády Silvie Glendovej sa návrh prerokuje na najbližšom rokovaní vlády spolu s ostatnými bodmi programu, čiže v stredu.
Aké varianty prichádzajú pri zvyšovaní najnižšieho platu do úvahy, nechce ani jeden z partnerov v tejto fáze rokovania prezradiť. „Je ich viacero," reagoval Stuška. Zo zákona by sa minimálna mzda mala zvýšiť o 8,1 percenta, v závislosti od minuloročného rastu miezd. V hre by mal byť aj návrh premiéra Roberta Fica, zvyšovať podľa vzorca 4 + 2 + 2. Znamenalo by to, že najnižšia mzda by sa na budúci rok zvýšila o štyri percentá a ďalšie dva roky by sa k zákonom stanovenému percentu zvýšenia pridali ešte dve percentá.

Odborári podľa viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov Vladimíra Mojša nezmenili názor a stále trvajú na raste o 8,1 percenta. „Ak by sme sa ako sociálni partneri nedohodli inak, myslíme si, že vláda by mala rozhodnúť takto. Stále však prebiehajú rokovania a všetko je tak otvorené." Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka si za svojím stoja aj zamestnávatelia. Tí od začiatku žiadajú, aby minimálna mzda zostala na súčasnej úrovni 295,50 eura. Vláda však stále deklaruje, že najnižší zárobok porastie, otázka len je, o koľko. Zamestnávatelia sú proti jeho rastu, pretože to podľa nich zvýši nezamestnanosť. Firmy totiž vyššie mzdové náklady budú musieť riešiť prepúšťaním.

Pád do sociálnej siete
Množstvo ľudí, ktorí sa stali obeťami krízy ešte začiatkom roka a prišli o prácu, už pravdepodobne začínajú vypadávať aj z evidencie poberateľov dávok v nezamestnanosti. Na podporu bolo totiž v septembri odkázaných najmenej ľudí za posledných deväť mesiacov. Dávku bralo v porovnaní s augustom o 1 800 nezamestnaných menej.

Ľudí, ktorí sú odkázaní na dávky v nezamestnanosti, je v súčasnosti 61,7 tisíca, medzimesačne ich je menej o 2,9 percenta. Vyplýva to z údajov, ktoré včera zverejnila Sociálna poisťovňa. „Na druhej strane takmer štyrikrát viac nezamestnaných nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti," pripomína Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Ide podľa neho predovšetkým o dlhodobo nezamestnaných.

Uchádzači, ktorých po šiestich mesiacoch vyradia z evidencie a stratia nárok na podporu, v lepšom prípade nastúpia do zamestnania. V tom horšom však „padnú" do sociálnej siete a začnú byť odkázaní na dávky v hmotnej núdzi.