Minulý rok si Európa prešla plynovou otočkou. Ruský plyn sa pre vojenskú agresiu Moskvy na Ukrajine začal nahrádzať alternatívami z Nórska, Talianska či zo Severného mora. Kremeľ sa však vyhrážal, že bez ich suroviny zamrzneme. Napriek tomu Únia pokračuje v zbavovaní sa „krvavého plynu“ a pôvodne stabilné tepny z východu začínajú zívať prázdnotou. Kým na jednej strane sa potrubia vyprázdňujú, na druhej strane sa v európskych prístavoch otáča čoraz väčšie množstvo LNG tankerov. Tie privážajú kľúčovú skvapalnenú komoditu. Ťaží z toho aj Slovensko, no to sa stále do veľkej miery spolieha na Kremeľ.
Pochybný krok z čias Fica
Podľa údajov z think tanku Bruegel prúdilo minulý týždeň na starý kontinent vyše šesť miliárd kubíkov suroviny a z toho 2,8 miliardy bolo vo forme skvapalnenej komodity. LNG sa dováža najmä z Ameriky či Kataru, ale aj z Ruska. Nasleduje surovina z Nórska, ktorej nám poslali okolo 1,6 miliardy kubíkov, a v závese boli ruské potrubné kubíky, ktorých bolo okolo 500 miliónov. Slovensko sa však stále spolieha na tepny z východu, jedným z dôvodov je, že naša krajina má s Gazpromom zmluvu podpísanú v minulosti, a to až do roku 2034. „Zmluva je zatiaľ platná, keby ju druhá strana neplnila, tak v takom prípade by sa dalo hovoriť o nejakom inom scenári,“ povedal v rozhovore pre HN riaditeľ SPP Miroslav Kulla.
Pôvodne sme mali s Rusmi 20-ročný kontrakt z roku 2008 z čias prvej vlády Roberta Fica. Ten je platný až do roku 2034.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.