Je jednou z najmenej 700 tisícov Rohingov, ktorí od minulého augusta utiekli do susedného Bangladéša.
Národa nechceného v krajine, ktorú nazývajú svojím domovom, a ktorý už po dekády hľadá útočište v okolitých štátoch. Nikdy však v takej miere ako teraz, keď nimi obývaný Rakhinský štát na západe Mjanmarska zachvátili najhoršie etnické násilnosti za dekády.
Paradoxne v dobe, keď na čele krajiny stojí ľudskoprávna ikona a niekdajšia politická väzenkyňa Aun Schan Su Ťij.
Ohľadom utrpenia státisícov moslimských Rohingov laureátka Nobelovej ceny dlhodobo mlčí. Vraždenie, znásilňovanie a zotročovanie mjanmarskou armádou a pridruženými budhistickými davmi, o čom hovoria rohingskí civilisti, rezolútne odmieta a hovorí o protiteroristickej operácii.
Taslima tvrdí, že o povstalcoch počula. Nikdy však ale žiadneho sama nevidela.
„Spali sme, keď zrazu napadli našu dedinu. Bolo počuť streľbu. Vpadli do našich domovov, mužov vyviedli a zhromaždili na jedno miesto,“ spomína na jednu z troch razií, ktoré zažila. Pri tej prvej zabili vojaci jej pätnásťročného syna. Druhého, o päť rokov staršieho, už skôr zatkli. „Neviem ani, kde je a či je nažive,“ hovorí.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
