Jeden z najmodernejších aerodynamických tunelov na svete je novým nástrojom spoločnosti Volvo Cars na zníženie spotreby paliva a emisií oxidu uhličitého. Švédska značka je prvým automobilovým výrobcom vlastniacim aerodynamický tunel, ktorý umožňuje úplnú simuláciu prúdenia vzduchu okolo vozidla a pod jeho karosériou v kombinácii s otáčaním kolies na rovnom povrchu cesty. "Investícia vo výške dvadsať miliónov eur už prináša prvé rýchle dividendy. Podarilo sa nám znížiť odpor vzduchu nového modelu Volvo C30 DRIVe o viac ako desať percent. To znižuje emisiu CO2 o približne tri gramy na kilometer," vysvetľuje Tim Walker, expert Volvo Cars na aerodynamiku.
Citeľná úspora
Ak premietneme tieto údaje do spotreby paliva, predstavuje to zníženie o viac ako 0,1 litra na 100 kilometrov pri normovanej spotrebe podľa oficiálnej metodiky únie. V reálnych podmienkach, pri ktorých je častý vyšší odpor vzduchu, môže byť úspora paliva viac ako dvojnásobná a pohybuje sa okolo 0,3 litra na 100 km. Vodič, ktorý najazdí ročne 15-tisíc kilometrov, ušetrí približne päťdesiat litrov paliva.
Zariadenie zásadného významu
Aerodynamický tunel Volvo Cars otvorili v roku 1986. O dvadsať rokov neskôr tunel kompletne prestavali. Pre automobilový priemysel je vzorom presnosti pri meraní aerodynamiky. Spodná časť vozidla a kolesá sa podieľajú viac ako spolovice na celkovom aerodynamickom odpore. Tradičný aerodynamický tunel, v ktorom vozidlo stojí v prúde vzduchu, nemôže poskytnúť pravdivý obraz celkových aerodynamických vlastností vozidla. "Trochu to môže pripomínať merania aerodynamických vlastnosti parkujúceho vozidla počas silnej veternej búrky. Náš nový aerodynamický tunel bol navrhnutý tak, aby presne reprodukoval prúdenie vzduchu okolo vozidla a pod ním počas jazdy po reálnej ceste rýchlosťou do 250 km/h. Využíva sofistikované techniky z oblasti najnovších poznatkov o aerodynamike," dodáva Walker.
Simulovaná cesta
Najvýznamnejšie zlepšenia v porovnaní s predchádzajúcim aerodynamickým tunelom sa dajú zhrnúť do troch bodov. Štyri ploché oceľové pásy roztáčajú všetky kolesá. Centrálny pohyblivý oceľový pás dlhý 5,3 metra a široký meter simuluje cestu pod pohybujúcim sa vozidlom. Ventilátor s priemerom 8,15 metra s lopatkami z uhlíkového laminátu vytvára prúd vzduchu zodpovedajúci rýchlosti jazdy až do 250 km/h. Testované vozidlo je pripojené na mimoriadne citlivú váhu pomocou štyroch malých podpier. Tie ho udržiavajú v správnej polohe, kým hmotnosť vozidla sa prenáša na váhu, merajúcu pôsobiace aerodynamické sily, cez kolesá prostredníctvom plochých oceľových pásov. "Umožňuje to zaťažiť kolesá a pneumatiky presne tak, ako keby vozidlo jazdilo po normálnej ceste. Váha je taká citlivá, že reaguje aj na to, ak položíte najmenší mobilný telefón na predné sedadlo," hovorí Walker. Experti Volvo Cars môžu realizovať vyše sto rozličných konfigurácií testu iba za šestnásť hodín.
Významný potenciál
V kombinovanom cykle podľa metodiky EÚ, pri ktorom sa dosahuje priemerná rýchlosť jazdy 33 kilometrov za hodinu, sa odpor vzduchu podieľa na celkovej spotrebe paliva približne jednou štvrtinou. Pri rýchlosti jazdy 90 km/h tento podiel vzrastie na vyše päťdesiat percent. Pri vývoji nových modelov série DRIVe s emisiou CO2 115 g/km , respektíve 118 g/km, sa na základe testov v aerodynamickom tuneli uskutočnili malé, avšak efektívne zmeny montážou predného spojlera, spojlera na hrane strechy alebo veka batožinového priestoru, prípadne aj panelov zakrývajúcich spodnú časť vozidla. Tieto zmeny sa pri každom type karosérie individuálne líšia.
Šetrné mestské auto
Pri modeli Volvo C30 DRIVe koordinované úpravy strešného spojlera, zadného nárazníka a panelov zakrývajúcich spodnú časť vozidla znížili celkový aerodynamický odpor o viac ako desať percent v porovnaní so štandardným modelom C30 1.6D. "Pri pôvodnom aerodynamickom tuneli spočívalo ťažisko na karosérii vozidla. V novom tuneli si môžeme vytvoriť komplexný obraz so zahrnutím spodnej časti vozidla a kolies. Vďaka lepším simulačným technikám, ktoré nový tunel poskytuje, môžeme znížiť aerodynamický odpor o tretinu. Takéto výrazné zlepšenia uvidíme už v blízkej budúcnosti. Budúci vývoj v aerodynamike spodnej časti vozidla a účinnosti kolies môžeme považovať za revolúciu, vývoj v oblasti karosérie je oproti nim skôr evolúciou," povedal Walker.