Takmer na najjužnejšom mieste afrického kontinentu, v Kapskom meste, sa začalo naše štvordňové dobrodružstvo s terénnymi Toyotami. Západné pobrežie Južnej Afriky, jazda s terénnymi vozidlami Toyota v pieskových dunách -- to je dobrodružstvo, aké má byť!
V oblasti nazvanej Namaqualand, ktorá sa napriek bezprostrednej blízkosti Atlantického oceánu v niektorých častiach podobá vnútrozemskej púšti, sme si vyskúšali jazdu v jemnom piesku. Počas jazdy do diamantových baní najväčšej svetovej spoločnosti De Beers sme zasa spoznali pobrežie Atlantiku, pokryté nánosmi vyplavených mušlí a vrakmi zblúdených lodí. Za všetko môže veľká vlhkosť vzduchu, ktorá je zodpovedná za nízke nočné hmly. Tie často výrazne obmedzujú viditeľnosť na mori a život kapitánov rybárskych lodí v tejto oblasti nie je nudný.
V teréne sme si dosýta zajazdili na troch tereniakoch značky Toyota -- všetky mali pod kapotou moderné vznetové motory s priamym vstrekovaním paliva. Ako prvý prišiel na rad pick-up Toyota Hilux 2,5 D-4D, potom sme presadli do Toyoty Land Cruiser 90 3,0 D-4D a nakoniec bonbónik -- Toyota Land Cruiser 100 4,2 TD. Všetky mali mechanickú prevodovkou, ktorá je pre jazdu v teréne výhodnejšia.
Dvaapoltonový kolos Toyota Land Cruiser 100 síce nemá motor s najmodernejším vstrekovaním systémom common-rail, ale jeho radový šesťvalcový motor s objemom 4,2 litra sa za svoj najvyšší výkon 150 kW a krútiaci moment 430 Nm rozhodne nemusí hanbiť. Motory v Hiluxe a LC 90 sú radové štvorvalce, prvý so zdvihovým objemom 2,5 litra (75 kW, 260 Nm), druhý má objem 3,0 litra (120 kW, 343 Nm). Všetky tri vozidlá mali, samozrejme, pohon všetkých kolies. Hilux pritom bežne jazdí iba s poháňanou zadnou nápravou, obidva Land Cruisre sú zasa tzv. Full time 4 x 4. V teréne je možné pripojiť redukciu prevodových stupňov (výhodná je najmä pri prudkom stúpaní na tvrdom povrchu), ďalej možno aktivovať uzávierky stredného a zadného diferenciálu. Pri jazde v mäkkom, sypkom piesku putujúcich dún sme sa však naučili aj jednu veľmi dôležitú vec -- na piesku nikdy zbytočne nezastavujte! Takmer okamžite totiž zapadnete a vaša ďalšia jazda bude bez vyhádzania piesku spod auta alebo roztlačenia veľmi komplikovaná. V jemnom piesku treba byť neustále v pohybe a najmä pred prudkým stúpaním na pieskovú dunu musíte mať dostatočnú rýchlosť, aby ste zvládli výjazd a nezostali stáť tesne pred jej vrcholom -- ako sa nám to niekoľkokrát "podarilo"... V piesku sme jazdili väčšinou bez redukčnej prevodovky na prvom alebo druhom prevodovom stupni, "vytočenom" v druhej polovici spektra otáčok. Ďalším dôležitým pomocníkom v piesku je nízky tlak v pneumatikách. Hodnota okolo jedného baru totiž dodatočne zväčší plochu pneumatiky, ktorá sa dotýka sypkého povrchu a vozidlo má tak menšiu šancu zapadnúť.
Redukčnú prevodovku sme použili iba v ťažkom kamenistom teréne, najmä počas zjazdy úzkymi cestičkami s uhlom klesania takmer 45°. Brzdenie motorom totiž zľahčuje "život" brzdám, ktoré by sa pri teplote okolo 40° C ľahko mohli prehriať.
Africká jazda bola skutočným dobrodružstvom. Divoké pobrežie Atlantiku, aktívne piesočné duny, pštrosy, antilopy -- samozrejme, všetko doplnené najmodernejšou technikou terénnych automobilov značky Toyota -- to bol zážitok, ktorý určite zrýchli tep každého motoristu.
StoryEditor