K mikrospánku dochádza hlavne pri monotónnej jazde na úsekoch ako diaľnice alebo cesty prvej triedy. Najmä v tomto dovolenkovom období, keď si pri naozaj dlhých dňoch ako vodiči za volantom dovoľujeme viac, než inokedy počas roka. Navyše často máme v aute tie najcennejšie osoby v našom živote – rodinu...
Fakty nepustia
Vodič má po 17 hodinách bdelosti rovnakú šancu spôsobiť nehodu, ako keby mal 0,5 promile alkoholu v krvi. Teda dvakrát väčšiu pravdepodobnosť dopravnej nehody oproti triezvemu alebo ideálnemu stavu.
Výskum Európskej komisie ukázal, že šofér, ktorý je unavený alebo ospalý, zvyšuje riziko dopravnej nehody v priemere až 4-násobne. Vodiči majú problémy s udržaním vozidla v jazdnom pruhu, prispôsobením rýchlosti vozidlám pred nimi alebo pri predbiehaní.
A čo to tá únava vlastne je? Ak máte nedostatok spánku, ste nepozornejší a reagujete na vyhrotené situácie pomalšie. No nezávisí to len od množstva spánku, ale aj od jeho kvality. Prerušovaný alebo nepravidelný spánok, hlučné prostredie alebo zdravotné problémy spôsobujú pocit únavy už krátko po prebudení.
Únava ide ruka v ruke s horúcimi letnými dňami. A ak máte na pláne aj monotónnu jazdu, je nebezpečenstvo vyššie. U niektorých je potom zrejmá tiež zvýšená agresivita smerom k ostatným vodičom.
Mladý vodič je väčšie riziko
Ťažké nehody spôsobené únavou, nielen mikrospánkom, sa vyskytujú najčastejšie na diaľniciach počas noci (od 2.00 do 5.00 hod.ny) alebo poobede (od 15.00 do 16.00 hod.). Sú zapríčinené najmä opustením cesty či jazdného pruhu najmä do protismeru a smerom k blížiacim sa autám. Následky sú vážne aj pre neskoré brzdenie a väčšiu rýchlosť pri náraze.
Ktoré sú najrizikovejšie kategórie?
– vodiči do 25 rokov
– vodiči s poruchami spánku
– vodiči jazdiaci v noci
– vodiči z povolania v diaľkovej doprave
– ľudia pracujúci na zmeny
Spôsobov, ako predísť takýmto nehodám, je viac. Šoférom môžu pomôcť najnovšie technológie a úprava infraštruktúry. Najpoužívanejšou technológiou je systém upozorňujúci na opustenie jazdného pruhu (Lane Departure Warning System), ktorý pomocou kamery umiestnenej na spätnom zrkadle odhalí nechcené vybočenie z jazdného pruhu a upozorní naň buď vibrovaním volantu, sedadla, alebo zvukovým signálom.
Vo vývoji sú už dlhšie aj systémy, ktoré dokážu u šoféra zistiť pocit únavy prostredníctvom zaznamenávania srdcovej činnosti a frekvencie dýchania. Z hľadiska infraštruktúry môže byť riešením odstránenie pevných prekážok z blízkeho okolia vozovky.
Najúčinnejším opatrením je však stále uvedomenie si tohto rizika – teda zastaviť, oddýchnuť si a nabrať nové sily.
Najčastejšie otázky týkajúce sa únavy za volantom
Koľko km denne by mal vodič maximálne prejsť, aby neohrozil bezpečnosť?
Pre rodinné cestovanie sa odporúča prejsť maximálne 800 – 1 000 kilometrov za deň. To však za podmienky, že počas jazdy sa vystriedajú minimálne dvaja vodiči. Frekvencia prestávok pritom závisí od času a schopností vodiča.
Je šoférovanie v noci počas dlhších trás v poriadku?
Sú vodiči, ktorí radšej jazdia v noci a nerobí im to problémy. Cesty sú voľnejšie a vyššia je aj cestovná rýchlosť. Niektorým ľuďom tma, naopak, prekáža. Pre posádku je výhodné, že si napríklad pospia a vodič môže v pokoji šoférovať. Treba však mať na zreteli podstatne väčšiu náchylnosť na mikrospánok už aj preto, že ho v noci z posádky nik nerozptyľuje.
Ľudský mozog je síce stále najdokonalejším informačným systémom, ale za umelými systémami zaostáva v spoľahlivosti vykonávania svojich funkcií, najmä jednoduchších. Ľudia sa často mýlia, nesprávne usudzujú, reagujú pomaly a zabúdajú, a často robia chyby.
Kedy má šofér nábeh na mikrospánok?
Keď šofér začína vidieť rozmazane kontúry predmetov v okolí auta, stráca orientáciu vo svojom jazdnom pruhu a pociťuje z toho úzkosť, keď sa zľakne zmenenej zvukovej kulisy pri vjazde do tunela alebo dlhšieho podjazdu, je absolútne najvyšší čas prerušiť jazdu a aspoň na pár desiatok minút si v aute pospať, alebo sa vystriedať za volantom.
Ako predĺžiť bdelosť a oddialiť mikrospánok?
Žuvaním sa zväčšuje prúdenie krvi do mozgu o 25 až 40 percent. Žuvačky sú preto vítaný spoločník každého vodiča a okrem lepšieho dychu zlepšia aj bdelosť.
Je dobré mať častejšie prestávky pri šoférovaní?
Častejšie prestávky sú dôležité najmä z dôvodu tzv. kondičnej bezpečnosti človeka. Ak počas prestávky neostane sedieť v aute či blízko pri ňom, ale naozaj sa poprechádza, osvieži vodou v tvári a urobí niekoľko rýchlych pohybov, „pretiahne telo“ vhodnými cvikmi mimo kabíny vozidla, zje nejaké ľahko stráviteľné jedlo obsahujúce hrubú vlákninu a dostatok vitamínov, je predpoklad, že tým účinne oddiali nástup únavy vrátane rizika vzniku mikrospánku počas ďalšej jazdy. Klasický spánok to však nikdy nenahradí. Toto sú už riešenia pre samotnú cestu, nie pred ňou.
Čo iné ovplyvňuje únavu?
Počas jazdy je dôležité mať v kabíne vozidla primeranú teplotu a účinne ju vetrať. V žiadnom prípade sa neodporúča mať vnútri zbytočne teplo (čo spiaci spolucestujúci často vyžadujú), ale ani zimu. Ľudia dodnes nevedia správne pracovať s klimatizáciou. Z hľadiska zdravia sa napríklad neodporúča mať nastavené chladenie na viac než 5- až 7-stupňový rozdiel oproti vonkajšej teplote. Neplatí, že 21 °C je optimálna teplota pre všetky podmienky. Keď je vonku 33 °C, skvelé osvieženie poskytne klimatizácia nastavená na 25 – 26 °C.
Pomáhajú energetické nápoje proti únave?
Zaháňanie únavy fajčením, pitím „energetických“ nápojov a kávy je nebezpečné. Uvedomte si, že fajčenie počas jazdy môže spôsobovať ospanlivosť v dôsledku oxidu uhličitého v kabíne vodiča a v dôsledku oxidu uhoľnatého v krvi vodiča. Energetické nápoje síce svoju úlohu splnia, no nie tak rýchlo, ako by sme si želali. Je dokázané, že na prvé účinky energetického nápoja treba počkať aj viac než pol hodiny. Takže piť ho v čase, keď je už vodič unavený, nie je riešenie. Treba zastaviť, dať si drink a potom pokračovať.
Samozrejme, dôležité je mať stály prísun tekutín. Je dokázané, že smädný človek stráca schopnosť sústrediť sa a riešiť správne vypäté situácie.
autori sú inštruktori školy šmyku SuperDRIVE