Je to zvláštne, ale viacero ľudí v tieto dni dokáže prechladnúť, ochorieť a namiesto dovolenky čerpajú PN-ku. Ako je to možné, keď je vonku cez deň okolo tridsať stupňov a v noci nie je menej ako 20 °C? Na vine môže byť okrem nočného kúpania, veľkých porcií zmrzlín aj klíma, respektíve jej zlé nastavenie.
Na zmiernenie páľavy a vysokých teplôt používame klimatizáciu. Či v práci, alebo v aute. Auto s klímou je už v zásade samozrejmosť aj v našich končinách. Viete ju však používať zdravo a správne? Mnohí vodiči nielen seba, ale aj posádku, vystavujú doslova šokovej terapii. Teploty nad 30 °C robia z auta každej farby objekt, v ktorom je okolo 40 °C.
Najrozumnejšie riešenie je podľa mnohých klíma na minimum. Áno, ale doslova len na pár minút. Vychlaďte vnútro a hneď ju nastavte na minimum. Inak je to veľmi nebezpečné. Naše telo nie je pripravené na dlhodobé tepelné šoky. Rozdiely okolo desať stupňov nemusí slabší organizmus zvládnuť. Časté striedanie prostredí sa podpisuje aj pod dlhodobé zdravie silnejších jedincov. Použiť klimatizáciu pre lepšiu koncentráciu a pohodlie pri cestovaní je v poriadku. Ale nie spôsobom chladničky – čím viac stupňov je vonku, tým menej mám vnútri.
Optimálne je nastaviť klímu o max. 5 °C nižšie, ako je vo vonkajšom prostredí. Vyskúšajte to a zistíte, že vzduch z vetrákov bude stále dosť chladný, no nie ľadový. Ak totiž chcete dostať v aute s automatickou klímou teplotu na laboratórnych 21 °C, vzduch z vetrákov nebude mať ani devätnásť. Ak sa dokážete držať pravidla max. o päť až sedem stupňov menej, minimalizujete riziko teplotného šoku a prechladnutia celého tela či niektorých svalov. Je takmer isté, že ste spotení.
Autá majú možnosť nastaviť klímu v rozsahu 16 až 28 °C. Nie je pravda, že teploty nad 21°C sú určené len na zohrievanie interiéru v zime. Aj v lete má zmysel nastaviť si klímu na 25 až 28 °C, pokiaľ teplomer vonku ukazuje viac než 30 až 35 °C. Ocení to nielen váš organizmus, ale aj vaše deti a starší spolucestujúci. Používajte klímu správne. Nerobte si z auta chladničku a zo seba stále chorého.
Pripravené v spolupráci s: