Asi sotva, aspoň v najbližších rokoch nie. Najnáročnejšie a médiami ad absurdum spopularizované odvetvie automobilového športu ešte dlho bude kraľovať. Až prílišná suverenita jedného tímu a čoraz väčšia odlúčenosť od bežnej motoristickej praxe, spolu s neuveriteľnou izoláciou pilotov od bežných ľudí a astronomická výška ich príjmov, však mnohého fanúšika pomaly znechucujú. Preto mamažment seriálu nepretržite hľadá a nachádza nové teritóriá a nové mediálne trhy.
Najvážnejším konkurentom F1 v globálnom meradle sa vo sfére automobilového športu stal seriál majstrovstiev sveta v rely, skrátene WRC (World Rally Championship). Jedným dychom však treba povedať, že do značnej miery zásluhou tých istých "mágov", ktorí do hviezdnych výšok posunuli práve F1! Seriál obsahoval v tomto roku 14 podujatí, rozosiatych po celom svete. O titul bojovalo 6 tímov: Peugeot, Ford, Subaru, Hyundai, Škoda a Mitsubishi. Každý mohol nasadiť 3 vozidlá, pričom do kvalifikácie sa zarátali vždy dve. Na každej súťaži sa však zúčastňuje okolo stovky štartujúcich - a desiatky tisíc divákov. Magnet to musí byť naozaj mocný. Rýchlostné skúšky (súčtom časov z nich vzniká poradie) sa konajú v prírode, neraz naozaj ďaleko od civilizácie, niekedy pár kilometrov od možnosti zaparkovať vlastné vozidlo. Ale tisícky ľudí to neodradí: vstanú skoro ráno, poriadne sa oblečú, vzdor živlom odšliapu potrebnú vzdialenosť. Potom hodinu čakajú na príjazd prvého pretekára. Vidia ho iba raz na pár sekúnd, ak sa skúška ide aj opačne, o niekoľko hodín druhý raz. Celé pole prejde za necelé dve hodiny. A to je všetko. V zime a snehu, daždi a blate, v horúčave a prachu. Napriek tomu - počet divákov rastie. Prečo?
V neposlednom rade preto, lebo mediálne pokrytie už aj rely posúva na špičku pozornosti športovej verejnosti. Najmä však preto, že rely má oveľa bližšie k reálnemu životu. Divák sa dostane do bezprostrednej blízkosti diania. Ostrieka ho blato, zasypú kamienky. Dívať sa je dobrodružstvo. Vidí autá, ktoré mu pripomínajú bežné vozidlá. Možno také, aké má doma. Vidí ich v šmyku, v skoku - v akcii. V nejednom prípade mu napadne: keby ma k tomu pustili, nebol by som oveľa horší. Absentuje sterilita: stroje sa zašpinia, idú s odtrhnutým nárazníkom, rozbitým oknom, občas aj piloti menia v blate koleso. A havarujú. Aj tí najlepší. Jednoducho - ako to už v živote chodí. Vozidlá WRC majú rovnaký najvyšší výkon (300 k), pohon všetkých kolies. Iste, nie sú rovnako dobré a spoľahlivé. Vďaka pestrosti tratí však nikto nie je vopred ani len pravdepodobným víťazom seriálu.
Posledná súťaž v roku 2002 sa konala vo Walese. Blato poľných ciest i zámockých parkov boli neopakovateľnou kulisou. Víťaz seriálu bol už jasný: Marcus Grönholm na Peugeote 206 WRC (tak ako vlani) a Peugeot ako tím (tak ako vlani). V depe tímu vládla kombinácia napätia i uvoľnenia. Prácu na vozidlách podfarbovala živá hudba dua lesných rohov, no tempo prác bolo rovnaké, akoby šlo o titul. Víťaznému tímu sa v posledných pretekoch ušlo len 7. miesto (Rovanperä). Napriek tomu večerná oslava bola bujará a súčasne decentná. Tri hodiny a dosť. Všetci šampióni sa vo všetkej počestnosti odišli vyspať.
"Never change the winning team," odpovedal mi šéf tímu C. Provera na otázku o budúcej sezóne. Veru: nikdy nemeň víťazný tím - ani víťazný automobil...