Desať rokov sa hovorí o jednotných pravidlách parkovania v Bratislave. No niektoré mestské časti už nebaví čakať, kým sa mesto rozhýbe, a preto plánujú spustiť vlastné pilotné projekty parkovania. Čakajú len na to, kým mestskí poslanci prijmú zmeny, vďaka ktorým budú cesty spadať pod mestské časti. To však mestské zastupiteľstvo doteraz neurobilo. Riešiť by to mali až po marcových parlamentných voľbách.
Od apríla do septembra by mali jednotlivé miestne samosprávy pripraviť vlastné nariadenia, ktoré budú vychádzať z toho celomestského, povedal primátor Ivo Nesrovnal. „Celý proces chceme ukončiť najneskôr do konca roku 2016 tak, aby sme ho mohli spustiť od nového roku,“ dodal primátor.
Pred týždňom vyzval starostov všetkých 17 mestských častí na podpis memoranda o spolupráci pri zavádzaní spoločného systému parkovania. Ním sa mali podľa Nesrovnala zaviazať, že majú záujem parkovaciu politiku v tomto roku spustiť. „Išlo čisto o politický úkon, ktorý nerieši náš problém,“ okomentovala primátorov krok starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Na bratislavskej radnici pritom prijali základné pravidlá parkovania ešte v roku 2012. Z nich vychádzajú aj teraz. Hovorí sa v nich napríklad o tom, že z vybraných peňazí z parkovného a pokút pôjde štvrtina do mestskej kasy a zvyšok do pokladníc miestnych samospráv. Bratislavčania s trvalým pobytom v mestských častiach by mali za rezidentskú kartu zaplatiť rádovo od 20 do 100 eur, vizuál parkovacích kariet bude rovnaký, no každá mestská časť si určí vlastného správcu parkovacieho systému.
„To, že mestské časti si môžu vybrať vlastných prevádzkovateľov, je obrovský ústupok zo strany mesta, keďže to požadovali niektoré mestské časti, a práve na tomto stroskotalo prijatie parkovacej politiky v minulom volebnom období, pretože mesto chcelo jedného prevádzkovateľa,“ uviedol Nesrovnal. Ružinovský starosta Dušan Pekár sa však domnieva, že celomestská politika parkovania môže byť úspešná len vtedy, ak bude mať jednotného prevádzkovateľa. Prinášame vám prehľad toho, ako chcú parkovanie riešiť vybrané mestské bratislavské časti.
Nové Mesto
Mestská časť Nové Mesto pripravuje pilotný projekt parkovania na plné obrátky. Nebude však na celom území Nového Mesta, ale len v lokalite vymedzenej ulicami Vajnorská, Bajkalská a Trnavská. „Ide o oblasť, kde je situácia vzhľadom na koncentráciu športových zariadení, ako Národné tenisové centrum, zimný štadión a pripravovaný futbalový štadión, najkritickejšia,“ vysvetlil starosta Nového Mesta Rudolf Kusý. Projekt sú podľa neho pripravení spustiť tento rok. Situáciu však komplikuje to, že potrebujú, aby bratislavský magistrát schválil všeobecne záväzné nariadenie na úrovni mesta a zmenu štatútu. Takže termín spustenia závisí od toho, kedy mestskí poslanci schvália tieto dokumenty. Podľa informácií z magistrátu sa tak má stať do konca septembra. „Cieľom nového spôsobu parkovania je uprednostnenie rezidentov, ktorým v dôsledku spoplatnenia parkovania návštevníkov zostane k dispozícii viac miest,“ uviedol Kusý. Ceny parkovacích kariet ešte určené nie sú, majú o nich rozhodnúť miestni poslanci v najbližších týždňoch. Vedenie mestskej časti by chcelo následne po pilotnom projekte pokračovať spustením parkovacích pravidiel v okolí Kuchajdy a neskôr aj v lokalite Kramárov.
Ružinov
Ako vyriešiť parkovanie, momentálne rieši aj Ružinov. „Najviac sa mi pozdáva systém elektronického mýta pri vstupe do hlavného mesta, keď sa zaevidujú všetky automobily prichádzajúce do Bratislavy a zaplatia, mýto‘,“ povedal starosta mestskej časti Dušan Pekár. Priznáva však, že tomu by muselo predchádzať vybudovanie dostatočného počtu parkovacích miest a úprava legislatívy. Ružinov pritom cíti najväčší problém s parkovaním v okolí Zimného štadióna Ondreja Nepelu najmä v čase hokejových zápasov či koncertov, ale aj na sídlisku 500 bytov blízko autobusovej stanice Mlynské nivy, ktorú obklopujú biznis centrá. Vedenie mestskej časti už na svojom území urobilo pasportizáciu parkovacích miest, porovnali teda evidované parkovacie miesta so skutočnosťou. Výsledkom bolo, že keď miesta zakreslili podľa platnej normy, výrazne by v mestskej časti ubudli parkovacie kapacity. Ružinov má schválený aj návrh štúdie parkovania v mestskej časti, ktorý ráta s výstavbou hromadných i podzemných garáží. „Rozširujeme existujúce kapacity budovaním nových parkovísk napríklad na miestach nevyužívaných pieskovísk na Banšelovej ulici a v prípade Medzilaboreckej ulice sme zvýšili počet parkovacích miest presunom chodníka k bytovému domu,“ dodal Pekár. Na miestnom úrade v Ružinove sa hovorí o parkovacej politike minimálne päť rokov. „Obyvatelia a poslanci vnímali parkovaciu politiku ako skrytú daň, za ktorú nedostanú žiadnu službu navyše,“ dodal Pekár.
Karlova Ves
V deň parlamentných volieb budú Karlovešťania okrem krúžkovania svojich politických favoritov odpovedať aj na otázku, či súhlasia so zavedením rezidenčného parkovania. Vedenie Karlovej Vsi totiž na tento deň vyhlásilo referendum. V minulom roku spravili analýzu parkovania v mestskej časti, terénny prieskum, zorganizovali niekoľko verejných diskusií s občanmi a začali s administratívnou prípravou pilotných projektov rezidenčného parkovania. Tie plánujú spustiť približne v polovici roka 2016. Ide o zónu Silvánska a Veternicová. Platiť parkovné by Karlovešťania v rámci pilotov podľa starostky Dany Čahojovej nemali. Keď mestská časť dostane od občanov spätnú väzbu, pripraví sa parkovací systém pre celé územie mestskej časti. „Zavedenie rezidenčného parkovania bude pre Karlovešťanov znamenať veľkú zmenu. Predpokladom jeho zavedenia je totiž zrušenie vyhradených parkovacích miest, samozrejme, okrem ťažko zdravotne postihnutých,“ povedal hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes. V mestskej časti bol problém parkovania podľa neho dlhodobo neriešený a situáciu ešte zhoršilo zahusťovanie sídliska Dlhé diely v uplynulom desaťročí. Vzďaľovanie jednotných celomestských pravidiel parkovania podľa Heldesa spôsobuje viacerým mestským častiam veľké problémy, a preto budú musieť skôr či neskôr pristúpiť k vlastným opatreniam.
Petržalka
Po tom, čo vlani v najľudnatejšej mestskej časti stroskotalo zavedenie parkovacej politiky, je prijatie novej na bode mrazu. Starosta Petržalky Vladimír Bajan podpísal zmluvu o zabezpečení systému parkovania s košickou firmou EEI, ktorá však tesne pred schválením pravidiel parkovania miestnymi poslancami od zmluvy odstúpila. Zmluva pritom vyvolala u obyvateľov i miestnych poslancov búrlivé ohlasy a Najvyšší kontrolný úrad ju na konci minulého roka označil za neplatnú. Starosta ju totiž podpísal bez toho, aby ju schválila potrebná väčšina petržalských poslancov. „Viac ráz som sa vyjadril, že očakávam aktivitu od poslancov, ktorí zavedenie parkovacej politiky podľa návrhu päťročnej práce odborných skupín odmietli,“ povedal Bajan. Žiadny zmysluplný návrh však od poslancov vraj doteraz nedostal. Od mesta očakáva, že čo najskôr presadí zmeny, vďaka ktorým budú cesty spadať pod mestské časti. Samotný systém prerozdeľovania financií z celomestského systému parkovania by mal byť podľa neho postavený na tom, že prostriedky vybrané na území mestskej časti by mali ostať a byť použité na riešenie parkovania v danej mestskej časti.