Žiadne nepriestrelné sklá, pancier a ani vlastný vodič s pištoľou. No aj napriek tomu ho využívajú najmocnejší ľudia sveta. Je maximálne jednoduchý na ovládanie a dokonca aj ekologický. V tomto prípade sa nerozprávame o nejakom tajnom projekte KGB a ani CIA, ale o obyčajnom golfovom vozíku.
Nikdy by som nepovedal, že je také úžasné šoférovať ho. Síce mám zelenú kartu a odohranú úžasnú jednu golfovú partiu, sedel som za volanom tohto „trhača“ asfaltu, teda v tomto prípade trávy, po prvýkrát. Ak sa nad tým zamyslím, toto je prakticky najmenšie auto, ak je to vôbec možné takto ho nazývať, aké som kedy mal recenzovať.
Čistá elektrina
A keďže som bol na ihrisku jediný s týmto vozíkom, cítil som sa ako najväčší frajer. Berieme batoh, 12 palíc, asi milión loptičiek a samozrejme odpájame kábel z elektriny. Tu nemáme pod plastovou „kapotou“ žiaden „zastaralý motor“, ktorý ešte funguje na fosílne palivá, ale čistú elektriku. Teda pokiaľ nepochádza z Mochoviec alebo Vojan, no to je už iný príbeh.
Nastupovanie je ideálne, dvere tu nenájdete, kľúče treba však hľadať pri „štartovaní“, respektíve zapínaní. A keďže v jednoduchosti je krása, nemáte pred sebou doslova nič. Iba ukazovateľ stavu batérie. Veď ste na golfe a idete oddychovať.
Šikovným doplnkom je však držiak papierov na volante, kde môžete mať mapku či zapisovať údery. Čo je už horšie, a najmä pre ženy, je absencia posilňovača riadenia. V našom prípade bolo potrebné pri otáčaní zapojiť nejakú tú silu a po prvýkrát sa pri golfe aj spotiť. A nie od tepla, ale od námahy.
To, čo na všetkých elektromobiloch milujem, je zvuk pohýnania. Oživí mi to všetky myšlienky z trolejbusov mestskej hromadnej dopravy. Ale revízorov tu nestretnete.
Chcelo by to nejakú Teslu
Výhodou golfových vozíkov je rovnako dojazd. Síce je minimálny, no golfové ihrisko je relatívne malé, a tak ak by sa vám ho podarilo vybiť, je to stále menší problém ako pri ceste elektromobilom do Bratislavy, keď skončíte niekde kúsok za Nitrou. Mimochodom, to sa skutočne stalo, našťastie nie mne.
Ale chcelo by to nejakú „Teslu“ aj v tomto segmente. Golfové vozíky vyrábajú na svete predovšetkým len tri značky. O dvoch ste v živote nepočuli a tá posledná sa preslávila najmä výrobou elektronických kláves alebo motoriek. Je to Yamaha, E-Z-GO a Club Car. Práve posledný Club Car sme mali v rukách.
A má celkom výdrž. Naložili sme naň cez 200 kíl živej váhy a bez problémov sme jazdili po ihrisku. Skoro ako malé deti. No na bežnú cestu by som to neriskol. Nie kvôli pokute, ale predsal en tie malé kolieska by ostali v prvom výtlku. Majú však výhodu. S golfovým vozíkom sa otočíte aj na „päťkorune“. Tento navyše pri našej akčnej jazde trávniku ani len neublížil.
Zatúžite po vlastnom
Okrem toho na ovládanie nemusíte byť žiadny génius. Máte tu dvojicu pedálov, volant a režim, kde si prepínate, či chcete ísť dopredu alebo dozadu. Skoro ako pri autíčkach na kolotočoch. Navyše ako správne bezpečné auto pri cúvaní pípate ako 10 tonové nákladné auto.
Pokiaľ by vám niekto zavadzal, iný golfový vozík, nemôžete ho síce vytrúbiť, škoda, ale jedine aspoň „vyblikať“. Svetlá tu totiž nechýbajú. A čo máte vo výbave? Asi tonu odkladacích priestorov. Rezervu tu nehľadajte, no zato tu máte miesto pre loptičky, mobilné telefóny, peňaženky, golfové palice a samozrejme týčka. Pre všetkých negolfových - to sú tie paličky, z ktorých sa odpaľuje loptička.
Nuž asi po hodine sme golfový vozík vracali s trochou smútku. Predsa len voziť sa v krásnej prírode na zelenej tráve má svoje čaro. Ak by ste náhodou zatúžili po vlastnom, môžete si ho zakúpiť pokojne na doma. Kúpite ich za cenu okolo pättisíc eur.
Snímky: Pavol Funtál / HN