Prerokúvanie aktualizovaného projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v SR bolo minulý štvrtok na pôde vlády prerušené. Ministri by sa mali k nemu vrátiť až po požadovanej širšej diskusii. Informoval o tom minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavel Prokopovič. Podľa neho pritom okolo tohto materiálu vo vláde nevznikol žiadny vážnejší spor a naďalej je aktuálnych 31 miliárd Sk, ktoré požaduje jeho ministerstvo a ktoré by mal štát na diaľnice a rýchlostné cesty vynaložiť v priebehu rokov 2004 až 2006.
V aktualizovanom projekte sa uvádza, že okrem uvedených štátnych prostriedkov, ktoré získa vláda aj emisiou dlhopisov a čerpaním úverov, môže SR počítať s príspevkami z kohézneho a zo štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ) v celkovom objeme asi 9,3 miliardy Sk. Až do roku 2005 by malo súčasne dobiehať kofinancovanie prostredníctvom predvstupového fondu ISPA na úrovni 800 miliónov Sk. P. Prokopovič si myslí, že ak by na diaľnice išlo ročne 23 miliárd Sk, tak dobudovanie diaľničného spojenia Bratislavy a Košíc cez Žilinu (D1) by sa stihlo do roku 2010 až 2011. Chýbajúce finančné prostriedky očakáva od súkromných zahraničných investorov a penzijných a dôchodkových fondov. Prvý tender na výber súkromného investora na výstavbu diaľnic na Slovensku chce MDPT zrealizovať už začiatkom roku 2004. Do konca tohto roku pripraví podmienky na jeho vypísanie. Záujem už prejavili subjekty z Izraela, Talianska, Nemecka a Francúzska. V rozpočtovom roku 2003 sú plánované výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest 9,592 miliardy Sk, z toho 8,5 miliardy Sk zo štátneho rozpočtu. V tomto roku chce MDPT podľa aktualizovaného nového projektu začať budovanie 5 stavieb a ďalších päť chce ukončiť. V rokoch 2004 až 2006 spustí výstavbu 13. stavieb a do prevádzky uvedie 11. Podľa harmonogramu odovzdajú cestári v rokoch 2003 -- 2006 do užívania 28,4 kilometra diaľnic, 17,6 kilometra dvojprúdových a 20,6 kilometra štvorprúdových rýchlostných ciest a 2,8 kilometra diaľničných prevádzačov. Plán zatiaľ nezohľadňuje použitie súkromných zdrojov, ktoré v prípade ich zapojenia do výstavby zrýchlia jej tempo a umožnia ukončiť viac infraštruktúrnych kilometrov. V súčasnosti čerpá SR príspevok ISPA na financovanie bratislavského úseku D1 Viedenská cesta -- Prístavný most. Slovensko sa tiež uchádza o čerpanie prostriedkov z kohézneho fondu na D1 Mengusovce -- Jánovce, D3 Svrčinovec -- Skalité, D1 Višňové -- Dubná Skala a D1 Považská Bystrica -- Vrtižer. Zo štrukturálnych fondov je navrhované financovanie celého súboru projektov, z ktorých najvýznamnejšie sú R1 Žarnovica -- Šášovské Podhradie a R2 Ožďany -- preložka. Aktualizácia nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest prináša niekoľko zmien oproti pôvodnému projektu, ktorý schválila vláda v roku 2001. So zreteľom na spresnené finančné požiadavky došlo k odsunu termínu začatia výstavby pri 11 stavbách v rozmedzí jedného až troch rokov a k odsunu termínu ukončenia 9 stavieb o jeden až dva roky. Osobitnú investíciu v rámci predpokladaných výdavkov si vyžiada implementácia systémov spoplatnenia diaľnic prostredníctvom elektronického mýta pre vozidlá nad 12 ton do roku 2006. Definovaná sieť diaľnic a rýchlostných ciest je súčasťou európskych multimodálnych koridorov TINA a jej doplnkových koridorov.
StoryEditor