Verzii však bolo podstatne viac a počas života tvorili neodmysliteľnú súčasť našich ciest. Vďaka nim sa previezlo neskutočné množstvo ľudí a tovaru. Väčšinou to však bolo ako za trest. Auto bolo biedne azda v každom smere, no nebolo veľmi na výber.
Škoda 1203 bola a stále je jediný sériovo vyrábaný ľahký úžitkový automobil so samonosnou karosériou. Motor umiestnili vpredu a poháňaná bola zadná náprava. Dodávku začali vyrábať v českom Vrchlabí v roku 1968. O 5 rokov neskôr časť výroby presunuli do Trnavy. V roku 1981 bola na Slovensku už celá produkcia a figurovali pod názvom Škoda TAZ a neskôr TAZ 1500.
Prvý prototyp Š 979 sa líšil prevedením karosérie. Postavili ho už na jar v roku 1957. Prototyp poháňal motor zo Škody 1201. V spolupráci s ČZ Strakonice sa mal na podvozku Š 1203 stavať agromobil Š 998 na spôsob nemeckého Unimogu, celkovo však vyrobili len 23 exemplárov.
Produkciu v Trnave ukončili až v roku 1999 pre odbytové ťažkosti. Niet sa čo čudovať, veď už boli na trhu 30 rokov. To však nebol koniec príbehu ľahkého úžitkového auta, výroby tohto „nezmaru“ pokračovala aj po tomto roku v malej českej firme Ocelot.
Vývoj
V roku 1955 Ministerstvo automobilového priemyslu po dohode s Motokovom zadalo AZNP vývoj úžitkového automobilu s užitočnou hmotnosťou do 950 kg, v podobe trambusovej samonosnej karosérie s podvozkovými orgánmi Škoda 1200.
Dôraz bol kladený na maximálnu unifikáciu uvažovaných verzií mikrobus, sanitka, dodávka a pod. Vývojom bol poverený Automobilový závod Vrchlabí. V pomerne krátkom čase vzniklo niekoľko prototypov
V máji 1958 projekčné a konštrukčné práce na projekte Škoda 979 zastavili. V júni 1958, len mesiac po zastavení projektu Škoda 979, sa konal XI. Zjazd KSČ – kde spomenuli uznesenie vlády o dostavbe AZNP, čo znamenalo určené prostriedky na vývoj novej trambusovej škodovky vo výšky 8,25 milióna KČs.
V januári 1960 vydali správu z výsledkov skúšok piatich prototypov Š 979, ktorá sa stala východiskovým krokom pre ďalší vývoj. Po dohode s Motokovom sa začala rysovať nová a dizajnérsky vydarenejšia karoséria. V decembri 1960 postavili prvý prototyp. Medzičasom boli postavené rôzne verzie, či už sanitka, mraziarenské kusy s vlastným agregátom a pick-upy s korbou.
V roku 1963 bol vydaný protokol o vyhovujúcich typových skúškach radu Š 997 v prevedení mikrobus, dodávka a sanitka. V máji 1965 dostali zelenú s prípravou základného modelu. V roku 1966 bol dokončený vývoj čiernej sanitky, kde spolupracovali aj s Pohrebnou službou mesta Praha a Liberec.
Dodávku vyrábali vo Vrchlabí od roku 1968 (typ 997). O päť rokov neskôr začali vyrábať modernizovaný typ 776 a časť výroby presunuli do Trnavy. V roku 1981 tam presunuli úplne celú výrobu. Názov zmenili na Škoda TAZ a v roku 1985 prišla ďalšia modernizácia, keď sa objavil aj motor 1 433 cm3.
V 90. rokoch pri ďalších modernizáciách dostal TAZ 1500 bočné posuvné dvere, novú masku a model 1999 plastové nárazníky. Do niektorých áut montovali aj vznetový motor Volkswagen 1,9D bez prepĺňania.
Motor a prevodovka
Motor bol radový štvortaktný s rozvodom OHV a mal 4 valce. Objem postupne rástol z 1 221 cm3 až na 1 433 cm3. O zmes sa staral karburátor a výkon rástol s objemom od 47 po 51 koní.
Prevodovka zvyčajne 4 až 5-stupňová, pričom pohrebáky mali o jednu rýchlosť naviac – tzv. sprievodnú. Maximálna rýchlosť „1203ky“ bola 115 kilometrov za hodinu, ale to už muselo byť riadne peklo.
Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.