LN: Vaším prvým pôsobiskom bol od roku 1967 Okresný stavebný podnik (OSP) v Českom Krumlove. Aké boli 60. roky, cítil ste uvoľnenie pod vplyvom pražskej jari?
Cítil. Ale hlavne som potom cítil utuženie. Ako správny mladík som na jar 1968 vstúpil do KSČ a v roku 1970 som bol vylúčený. Podľa toho sa pohybovala moje zamestnanecká kariéra. Ale mal som tam vcelku dobrého šéfa, ktorý sa vyznačoval tým, že ma nechal, nech si vymýšľam.
A niekoľkokrát ma vytiahol z problému, keď som si ako plánovač vymýšľal schválnosti, napríklad že si podnik zaobstará vrtuľník. A to komplet, aj s posádkou a spotrebou paliva. Plány sa písali na také veľké plachty a kontrolovali tak, že sa sčítavali kontrolné čísla, a keď bol súčet v poriadku, plán tiež. Takže na môj vrtuľník prišli až na krajskom národnom výbore a potom vzniesli otázku, k čomu OSP potrebuje vrtuľník.
Takto vyzerá nová generácia najdôležitejšieho modelu značky Škoda:
LN: A k čomu ho teda potreboval?
Odôvodnil som to tým, že v zime môže voziť materiál napríklad na Šumavu a v lete že môže kosiť obilie alebo trávu. To mi samozrejme nevzali.
LN: Mal ste z toho nejaký postih?
Vtedy ani žiadne poriadne postihy neboli. Že by vás vyhodili z práce? Práca bola zo zákona povinná. A môj post v tom podniku nebol zaujímavý, aby ma z neho niekto vyhadzoval. Ako plánovač som bral 950 korún mesačne a žiadne prémie neboli, takže ani nebolo čo krátiť.
LN: Čo bolo ďalej?
V Krumlove ma to už nebavilo. Hľadal som niečo v Českých Budějoviciach, odkiaľ pochádzam. A zrazu sa ukázalo, že ma ako vyhodeného z KSČ nikde nezamestnajú. Vždy to začalo tým, že som presne ten pravý, koho hľadajú, ale na druhý deň mi povedali, že je to miesto obsadené. A potom mi jeden kamarát z Českých dráh povedal, poď k nám, ako posunovača ťa vezmú. A do toho iný kamarát, Ľudovít Kalma (vysoko uznávaný manažér automobilového priemyslu, v 90. rokoch oi. riaditeľ Škody Mladá Boleslav - pozn. red.), namietal, že by som pri svojej nešikovnosti neprežil ani prvý posun.
A podarilo sa mu prepašovať ma do Motoru České Budějovice. Vyrábalo sa tam všetko pre autopriemysel - čerpadlá, karburátory, ale aj lodné motory, motory do kosačiek či mopedy. A tam som vydržal do roku 1991. Bol to už dosť veľký podnik, mal tritisíc zamestnancov. A mimochodom - existuje dodnes, pod názvom Motor Jikov.
LN: Čo ste tam robil?
Najprv na subalternej pozícii, potom som sa stal vedúcim zásobovania a nakoniec, keď Kalma prešiel do Škodovky, riaditeľom podniku. V roku 1991 som odišiel do firmy Bosch a tam bol až do roku 1996 a v roku 1997 som začal v Škode Mladá Boleslav.
LN: Ako to tam vtedy vyzeralo?
Prišiel som tam v momente, keď už to tam vyzeralo dobre. Nebol tam žiadny veľký problém, všetko bolo zorganizované, už bola vymyslená Octavia. Ale keby sa Kalmovi nestala tá tragická nehoda (Ludvík Kalma, vtedy šéf predstavenstva Škody, 24. novembra 1996 neprežil automobilovú nehodu - pozn. red.), tak by som asi zostal v Boschi. Bol som tam celkom spokojný.
LN: Avšak ste sa zrazu ocitol v spoločnosti kontrolovanej veľkou nemeckou firmou ...
S Nemcami som problém nemal. Bol som na nich zvyknutý už vo firme Bosch, v tej dobe som už tiež vedel dobre po nemecky. A pre riadenie podniku som mal praktické skúsenosti a pomerne dobré aj teoretické znalosti. Ale nebola to samozrejme žiadna sranda. Dovtedy som totiž robil len pre firmy, ktoré dodávali automobilkám, a zrazu som bol v automobilke a mal úplne iný segment zákazníkov. Predávať autá konečným spotrebiteľom je už trochu iná sranda, ako keď máte tri - štyri zákazníkmi odoberajúce motory.
LN: Čo bola vtedy v Šk...
Zostáva vám 85% na dočítanie.