Je to len nenápadná značka v dlažbe, veľa návštevníkov si ju v podstate ani nevšimne, píše iDNES.cz. K tomuto jedinečnému bodu sa však viaže mnoho rituálov: keď sa vraj točíte na značke na jednej nohe, získate srdce milovaného človeka; bozk nad bronzovou ružicou zaistí lásku na celý život. Občas je "bod nula" zasypaný mincami, to vraj pomáha na splnenie želania.
Na námestie Notre-Dame, kde stojí rovnomenná katedrála, sa v uplynulých hodinách upínal zrak celého sveta. Jednu z najslávnejších pamiatok Paríža totiž zachvátil požiar. Point Zero však nie je len turistickou atrakciou. Podobný bod, alebo aspoň nejak systematizované meranie vzdialeností, má pôvod v starovekom Ríme a dnes sa nazýva staničenie.
Všetky cesty vedú do Ríma
Stará rímska ríša dala svetu ideu komplexnej cestnej siete a prvé diaľnice postavili Taliani. Za prvú skutočnú novodobú diaľnicu sveta je považovaná talianska Autostrada dei Laghi, ktorú navrhol Piero Puricelli. Prvá časť z Milána do Varese bola otvorená pred 95 rokmi, v septembri 1924.
Staroveký Rím potreboval infraštruktúru pre rýchlu dopravu dobytka, vozidiel, obchod a hlavne pre presuny vojsk a prenos správ. To všetko bolo základom pre rozvoj ríše.
Práve rímske cesty sú považované za jeden z najdôležitejších inžinierskych výdobytkov Ríma. Dodnes ich trasy mnoho ciest kopíruje a sú zachované aj pôvodné fragmenty. Rímska cestná infraštruktúra mala viac ako 400-tisíc kilometrov, z nich vyše 80-tisíc kilometrov bolo spevnených.
Systém ciest na Apeninskom polostrove dal vzniknúť príslovie "Všetky cesty vedú do Ríma" (Mille viae ducunt hominem per saecula Roman). Cisár Augustus (vládol od roku 27 p. n. l. až do svojej smrti v roku 14) nechal na Forum Romanum umiestniť zlatý míľový kameň (milliarium aureum). V mieste, kde sa krížili Via Aurelia, Ostiensis, Flaminia, Salaria a Appia, spájajúce Rím so všetkými provinciami impéria, umiestnili stĺp pokrytý zlatým plechom.
Taliani v roku 1924 slávnostne otvorili diaľnicu A8 medzi Milánom a Varese.
Po rímskom impériu sa potom stavali míľnikmi (pietra miliare), teda pätníky alebo skôr stĺpy pokojne dva a pol metra vysoké s až dvojmetrovým obvodom, ktoré stáli pri cestách alebo v sídlách a vyznačovali vzdialenosť v rímskych míľach (jedna míľa = 1478, 50 metrov) od hlavného mesta.
Staničenie - kilometráž
Dnešné dopravné staviteľstvo používa termín staničenie čiže kilometráž. Je to systém, ktorý dopravní inžinieri používajú na území Slovenskej republiky na udávanie vzdialeností v kilometroch na komunikáciách (cesty, železnice, vodné toky).
Staničenie na cestách v Česku sa spravidla meria v smere od Prahy, ďalej potom v smere od veľkých krajských miest smerom do menších miest a obcí.
Špecificky sa meria staničenie pri vodných tokov, a to od ústia rieky alebo potoka do iného toku alebo vodnej plochy. Nárast kilometrov proti prúdu je lepší preto, že je väčšinou veľmi ťažké presne určiť počiatok vodného toku. Niekedy sa kilometráž počíta osobitne pre čiastkové úseky rieky, napríklad od štátnych hraníc.