Bez pochýb je horúcou témou dneška najmä elektromobilita, elektrifikácia a emisie. Automobilky sa musia pripravovať na ešte prísnejšie limity nastupujúce od budúceho roka a do svojich ponúk preto zaraďujú ekologickejšie verzie modelov.
Najčastejšie ide v našich končinách o elektrické vozidlá alebo plug-in hybridy využívajúce batérie. Avšak toto nie je jediný možný spôsob prechodu na alternatívne druhy pohonu. Ďalšou z možností sú palivové články a vodík, no problémom je najmä chýbajúca infraštruktúra.
Len nedávno Toyota odhalila koncept približujúci novú generáciu vodíkového modelu Mirai
Tri najväčšie ekonomiky Ázie - Čína, Japonsko a Južná Kórea - si stanovili ambiciózne ciele v otázke rozvoja bezemisnej vodíkovej automobilovej dopravy. Podľa agentúry Reuters plánuje každá z týchto krajín v nasledujúcom desaťročí uviesť na cesty milióny áut s palivovými článkami. Bude to chcieť investície za miliardy dolárov.
Samozrejme, už dnes existujú vozidlá nielen elektrické a batériové (BEV), ale aj tie využívajúce vodíkové palivové články (FCV). Vodíkové automobily vstúpili na trh o čosi neskôr ako elektromobily s batériami, pričom doteraz sú v ponuke iba štyri takéto modely.
Aj napriek aktuálnej prevahe BEV majú vodíkové automobily veľa priaznivcov, ktorí tvrdia, že vodík je pre autá najčistejším zdrojom energie. Podľa ich názoru spolu s rozvojom infraštruktúry čerpacích staníc budú FCV získavať čoraz väčšiu popularitu. Z tohto predpokladu vychádzajú aj japonské, čínske a juhokórejské úrady.
Ciele sú ambiciózne
Čína je jednoznačne najväčším automobilovým trhom sveta s ročným predajom až okolo 28 miliónov vozidiel. Vláda plánuje, že do roku 2030 sa na čínskych cestách objaví viac ako milión vozidiel práve na vodíkové palivové články. V súčasnosti ich je okolo 1 500, väčšinu z nich pritom tvoria autobusy.
Japonci kupujú ročne viac ako päť miliónov áut, no doteraz sa na japonské cesty dostalo 3 400 modelov využívajúcich technológiu FDV. Japonská vláda však predpovedá, že do roku 2030 ich počet narastie na 800-tisíc vozidiel poháňaných vodíkom.
Japonský premiér Šinzó Abe a jeho vláda po vyhlásení dlhodobého plánu s názvom Strategický plán vodíkové a palivové články v tejto otázke úzko spolupracuje s domácimi aj zahraničnými spoločnosťami – predovšetkým s Toyotou, Nissanom a Hondou, ale aj s výrobcami palív a priemyselných plynov (Air Liquide Japan, JXTG Nippon Oil & Energy, Tokyo Gas Co.) a dodávateľmi elektrickej energie (Idemitsu Kosan).
Juhokórejský trh s automobilmi je asi tretinový v porovnaní s japonským, no i napriek tomu sú plány krajiny v otázke vodíkových automobilov ešte ambicióznejšie – 850-tisíc automobilov s vodíkovými palivovými článkami do roku 2030. V minulom roku juhokórejskí zákazníci kúpili takmer 900 vodíkom poháňaných vozidiel.
Stovky kilometrov na jedno tankovanie
Zástancovia vodíka zdôrazňujú, že ide o skutočne čisté palivo, ktoré priamo vyrába elektrickú energiu v palivových článkoch v reakcii s kyslíkom a vedľajším produktom je čistá voda. Výhodou tohto plynu je aj to, že sa môže vyrábať niekoľkými spôsobmi s využitím obnoviteľnej energie, vrátane vody, metánu, alebo z odpadu. Japonsko, ktoré nemá zdroje nerastných surovín, považuje vodík za spôsob, ako zabezpečiť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť od externých dodávateľov fosílnych palív.
Argumentom pre vozidlá na vodíkový pohon je taktiež možnosť prejsť niekoľko stoviek kilometrov na jedno tankovanie (podobne ako autom so spaľovacím motorom) bez ohľadu na teplotu vzduchu, zatiaľ čo dosah priemerného automobilu poháňaného batériou sa stále nedokáže vyrovnať konvenčným vozidlám a počas mrazu ich dojazd klesá.
Vodíkové vozidlá si dávnejšie prevzala "do služby" aj britská polícia, išlo o modely Toyota Mirai
Ďalšou komplikáciou je aj nabíjanie batérie, ktorá v prípade BEV trvá najmenej niekoľko desiatok minút, oproti niekoľkominútovému doplneniu paliva do vodíkovej nádrže alebo palivovej nádrže. Japonci i Číňania vnímajú BEV a FCV technológiu ako doplnkové riešenia, ktoré si nebudú konkurovať, ale obsadia iné segmenty trhu. Batériový pohon má šancu uspieť v mestských automobiloch a v poskytovaní služieb car-sharingu (zdieľaných autách).
Vodík má naopak mnoho výhod v prípade veľkých vozidiel, ako sú autobusy a nákladné autá, a v doprave na veľké vzdialenosti. Preto sa zameriavajú na mestské vodíkové autobusy ako je napríklad Toyota SORA. Pohon palivových článkov s nádržami z uhlíkových vlákien je omnoho ľahší ako sú batérie, ktoré by v prípade veľkých nákladných vozidiel či autobusov zaberali značnú časť kapacity vozidla a výrazne zvyšovali jeho hmotnosť.
Hlavní hráči na trhu
Schopných uviesť na trh osobné auto na vodík bolo až doteraz len málo výrobcov. V roku 2014 odštartovala spoločnosť Toyota predaj sedanu strednej veľkosti Mirai. Celkový predaj tohto modelu sa pomaly blíži k 10-tisíc exemplárom. Od marca uplynulého roku ponúka spoločnosť Hyundai crossover Nexo a doteraz predal takmer 2 900 kusov nového modelu.
Predchádzajúci model s pohonom využívajúcim vodíkové palivové články v ponuke kórejskej značky, čiže vodíková obmena modelu ix35/Tucson, dosiahla celkový predaj 900 exemplárov. Výrazne nezaostáva ani Honda s Clarity Fuel Cell, ktorý je dostupný výlučne na lízing a nemecký Mercedes-Benz ponúkol model GLC F-CELL iba obmedzenému množstvu klientov z podnikového a verejného sektoru.
Redakcia iDNES.cz si už nažívanie s vodíkovým Nexom vyskúšala na vlastnej koži
Väčší výber sa objavil práve v súvislosti s riešením hromadnej dopravy a teda na autobusovom trhu. Toyota a Hyundai ponúkajú svoje vlastné modely a dodávajú pohony aj výrobcom autobusov v iných krajinách, napríklad v Číne a v Španielsku. Niektorí čínski producenti, napríklad štátny SAIC Motor alebo Geely Auto Group vyvinuli svoje vlastné vozidlá tohto typu.
Za spomenutie určite stojí, že Toyota už získala prvú objednávku veľkých nákladných vozidiel na vodíkový pohon pre prístav v Los Angeles a v Japonsku pracujú vo flotile obchodov Seven Eleven dodávky poháňané palivovými článkami vyvinuté práve touto značkou.
Kam sa bude budúcnosť vozidiel na alternatívne pohony uberať ďalej je zatiaľ otázne. Bez vybudovanej infraštruktúry na našom území nebude možné žiadny z modelov využívajúcich palivové články masovo predávať. V susednom Česku sa však už čoskoro plánuje vybudovať hneď niekoľko čerpacích staníc pre FCV vozidlá, zatiaľ tam totiž funguje len stanica poskytujúca vodík výhradne pre autobusy.