Slovami klasika: „Rozkaz znel jasne.“ Na rokovanie úniových ministrov zdravotníctva a zahraničia vo francúzskom Lyone musia všetci prísť elektromobilom. Nebol čas si lámať hlavu tým, že na miestnej prefektúre sú len štyri nabíjacie miesta. Francúzi problém vyriešili po svojom - ministerské elektrické mikrobusy dobili dvoma kontajnerovými naftovými generátormi, píše iDNES.cz.
Na smolu lyonských úradníkov však túto eko-flotilu elektrických mikrobusov Peugeot Traveller a Citroën Spacetourer napichnutých na dieselový generátor vyfotili novinári z lyonského regionálneho denníka Le Progres.
Na snímke je jasne vidieť kontajnerový dieselový generátor, podľa informácií francúzskeho denníka Le Parisien boli tieto generátory dokonca dva. Dobiť mali zhruba 50 elektromobilov, podľa zverejnenej fotografie prevažne elektrických verzií „eurododávky“, ktorá sa vo francúzskej továrni Sevel Nord vyrába pod značkami Peugeot, Citroën, Toyota, Opel a najnovšie aj Fiat.
Hovorca prefektúry departementu Rhone prenájom generátorov zdôvodnila tým, že samotná prefektúra nedisponuje dostatočnou infraštruktúrou na dobitie takého počtu elektroáut. Úradníci v podstate nemali inú možnosť – museli sa s nariadením Únie vysporiadať.
Keď pominieme nezmyselnosť samotného pokynu – dáva taký spôsob dobitia elektromobilu zmysel? Skúsili sme si totiž prepočítať, koľko dobitie elektromobilov z dieselovej centrály v konečnom výsledku stálo – nie finančne, ale v produkcii CO2, ktorou sa celá elektromobilita celý čas oháňa.
A výsledok? Keby išli úradníci rovnakými dodávkami poháňanými spaľovacími motormi, ušetrili by dohromady až 90 litrov nafty. Prepočítané na všade spomínané emisie CO2 to predstavuje úsporu až štvrť tony skleníkových plynov.
Les voitures électriques fournies aux ministres européens, ont été rechargées grâce à... du diesel ! ?#environnement #transport #politique #Europe https://t.co/Q39XRK8Wdo
— Le Progrès - Lyon (@leprogreslyon) February 16, 2022
Zo zverejnenej fotografie síce nemožno presne určiť typ centrály, všeobecne sa však dá odhadnúť, že veľké kontajnerové centrály tohto typu potrebujú na hodinu svojej prevádzky zhruba 60 litrov nafty, ktorú premenia – v optimistickom prípade – na 200 kWh.
Elektrický Traveller pritom potrebuje na 60 kilometrovú cestu z rhonskej prefektúry na lyonské letisko a späť asi 20 kWh. Nabitie 50 mikrobusov (ak opomenieme fakt, že sa elektromobily nenabíjajú lineárne a čím sú nabitejšie, tým dlhšie dobitie trvá) teda trvalo minimálne päť hodín čistého času, počas ktorých generátory spálili najmenej 300 litrov nafty.
Naftová verzia Travelleru pritom aj v najsilnejšom vyhotovení „žerie“ papierovo sedem litrov nafty na sto kilometrov, reálne asi o liter viac (skúsenosť reálneho majiteľa). Pri celkových troch tisícoch najazdených kilometroch by teda konvenčné autá prepálili 210 – 240 litrov nafty. Spaľovací motor skrátka z tohto porovnania vychádza lepšie.
A to nie sú vo výpočte zahrnuté energetické náklady spojené s prepravou generátorov k prefektúre, ktorú nepochybne zaisťoval nákladiak spaľujúci taktiež naftu. A na ťarchu elektromobilov ide aj čistota prevádzky – súčasný automobilový vznetový motor spĺňajúci normu Euro 6 má násobne nižšie emisie škodlivých látok ako diesel generátor, na ktorý nie sú kladené zďaleka také veľké nároky.
Využitie naftových generátorov na núdzové dobitie elektromobilu je relatívne bežné. Záchranu a dobitie znehybnených batériových áut ponúkajú asistenčné služby vrátane rôznych startupov. A v tomto režime proti nej nemožno nič namietať. Vždy ide však o relatívne drahú a núdzovú službu – podobnú ako je pomoc motoristom, ktorým došiel benzín alebo nafta.
V takom prípade nikoho nenapadne posudzovať energetickú náročnosť „záchrannej operácie“. V lyonskom prípade ide však o princíp, kedy povinná demonštrácia „zelenosti“ skončila blamážou, ktorá vo finále len prehĺbi imidž elektromobility ako nezmyslu, ktorý európskym motoristom ktosi vnucuje a sám má reálny problém ho dodržať.