Pri prudkom zabrzdení môže byť totiž smrtiaci aj mobilný telefón či fľašu s vodou. Zraniť či zabiť však môže aj zle upevnený bezpečnostný pás. Na dlhých cestách trávime v aute aj desať a viac hodín v kuse, a nie je sa čomu čudovať, že sa snažíme urobiť si takúto cestu čo najpohodlnejšou. Pri ruke máme zvyčajne mobilný telefón, fľašu s vodou, deti vzadu hračky, knihy či tablet.
Tieto veci do auta samozrejme patria, ale mali by byť v kabíne správne uložené či upevnené. Ak sú voľne položené, stávajú sa z nich pri prudkom brzdení či autonehode doslova projektily.
"Málokto by si nechal na hlavu hodiť z piateho poschodia napríklad tablet. Pritom je to rovnaké, ako keď nás do hlavy trafí pri rýchlosti 64 kilometrov za hodinu," upozorňuje šéf českého BESIP Martin Farár.
"Preto by sme mali v maximálnej možnej miere využívať odkladacie priestory, ktoré konštruktéri auta navrhli. Dávať veci do uzavretých schránok, tablety a mobily mať v zodpovedajúcich držiakoch a podobne," dodáva.
Obyčajný mobil sa pri rýchlosti 90 kilometrov za hodinu stáva "tehlou" s váhou cez päť kilogramov. PET fľaša s vodou s objemom 1,5 litra potom pri takej rýchlosti dosiahne hmotnosť cez 38 kilogramov.
Moderné autá už sú navrhnuté tak, aby nám zabezpečili čo najvyššiu ochranu. K tomu je však potrebné vedieť, ako to využiť a ako sa v kabíne auta správať. Naša bezpečnosť v aute sa totiž skladá z mnohých drobností, ktoré môžu v súčte zachrániť život. Snáď najdôležitejšie je správne nastavený a utiahnutý bezpečnostný pás.
"Bezpečnostný pás musí byť vždy dotiahnutý k telu tak, aby medzi ním a pásom nebola zbytočná medzera. Povolený pás nás totiž zachytí neskoro a než sa tak stane, letíme proti vybuchujúcemu airbagu," upozorňuje šéf BESIP. Pás nesmie v žiadnom prípade viesť okolo krku, inak riskujeme zbytočné poranenia.
Auto nie je spálňa
Kvôli pohodliu si spolujazdci na dlhých cestách často sklápajú operadlo. Mnohí z nich tak dlhé kilometre odpočívajú alebo spia. Určitá miera pohodlia je na dlhých cestách pochopiteľná, ale nič sa nesmie preháňať. "Takáto poloha je nebezpečná, pretože hrozí, že pri nehode, ale aj pri prudkom krízovom brzdení, sa naše telo pod pásmi šmykne. A keď nie, tak nás pás nezachytí tak, ako má, teda na hrudníku a za boky. A hrozia ďalšie zranenia," doplnil Farár s tým, že stačí operadlo mierne sklopiť a vždy si pri tom predstaviť, kde a ako naše telo v takej polohe pásy zachytia.
"Myslieť si, že sa stihneme posadiť alebo akokoľvek upraviť svoju polohu tesne pred nárazom je naivné," tvrdí expert. Zatiaľ čo na predných sedadlách bezpečnostné pásy úplná väčšina ľudí používa, cestujúci na zadných sedadlách si často myslia, že vzadu sa pútať nemusia.
Už pri náraze v rýchlosti 50 kilometrov za hodinu má pritom dieťa s hmotnosťou 10 kilogramov váhu 140 kilogramov a pôsobí na neho preťaženie 14G. Žena s váhou 60 kilogramov potom bude mať hypotetickú hmotnosť 850 kilogramov - nikto sa bez pomoci pásov nedokáže udržať na mieste. Letí nekontrolovateľne vpred.
"A jeho telo sa buď zasunie pod predné sedadlá, pričom si doslova rozláme nohy na kúsky, alebo poletí cez predné sedadlá. Svojou váhou ťažko zraní cestujúcich vpredu a môže vyletieť predným oknom z auta," varuje Farár.
Aj deti, akokoľvek im dospelí chcú cestu uľahčiť, musia byť v sedačke dostatočne pripútaní. Pre rad ľudí je úplne bežné aj spanie v ľahu na zadných sedadlách. Často tak nechávajú spať aj malé deti. Lenže zo spiaceho uvoľneného človeka sa počas nárazu stane nekontrolovateľná bábka.
"Nie sú zriedkavé prípady, keď nepripútaný cestujúci doslova pozabíjal ostatné pripútané osoby a sám prežil. Býva to často v situáciách, keď sa auto dostane mimo cestu a takzvane do kotrmelcov. V čase dovoleniek sme v aute najčastejšie so svojimi najbližšími a práve tieto prípady bývajú tragickejšie," konštatuje Martin Farár.
Nohy na palubnej doske sú smrtiaci nápad
V dlhých kolónach alebo pri dlhých cestách si spolujazdci často "vyložia nohy hore". Skúste sa tej pohody vzdať, je to doslova vražedné správanie. Pri prípadnom výbuchu airbagu totiž nohy z toho miesta doslova vyletia smerom k hlave. Rýchlosť vybuchujúceho airbagov, a teda vystrelených nôh, je asi 300 kilometrov za hodinu.
"Nohy a kolená po výbuchu airbagu letia proti tvári a hlave. Pri razancii, akou nohy letia, sa potom jedná o komplikované zlomeniny nôh, ťažké poranenie lebky, zlomeniny tvárových kostí, nenávratné poranenia kolenných kĺbov, a nezriedka dôjde doslova k vytrhnutiu celých nôh v bedrových kĺboch. Tieto zranenia sú devastačné a nezlučiteľné so životom," opísal záchranár Bořek Bulíček z českej Trans Hospital.
Airbag pritom môže vybuchnúť aj pri pomalej jazde v zápchach, kedy do nás zozadu silnejšie narazí iné auto. Domnienka, že stihneme nohy z palubovky zložiť, je úplne scestná. Nehoda je otázkou desatín sekundy, pohotový človek zvládne reagovať asi až za dve sekundy.