V ostatných rokoch prechádza motoristický svet mimoriadne dôležitou a rozsiahlou transformáciou. A nemyslíme tým teraz iba čoraz zásadnejšie presadzovanie čisto elektrického pohonu. Automobil, kedysi symbol slobody, dobrodružstva a absolútnej kontroly, sa mení na sofistikovanú, elektronikou riadenú platformu, ktorá komunikuje so svojím okolím a neustále koriguje ľudskú chybu. A nie len to.
S nástupom nových generácií vozidiel prichádza celá škála asistenčných systémov, ktoré sa z voliteľnej výbavy stávajú povinnou súčasťou každého nového modelu. Tento posun je vedený ušľachtilým cieľom – dosiahnuť víziu nulovej nehodovosti na cestách a zlepšiť i uľahčiť jazdu vodičom. V budúcnosti dokonca do takej miery, že „vodič“ nebude potrebný a stane sa z neho už iba obyčajný pasažier.
Hoci zámer, na čele so zákonodarcami z Bruselu, je nepochybne pozitívny a z pohľadu verejnosti absolútne vítaný, reálne skúsenosti s minimálne jedným z týchto moderných systémov prinášajú znepokojujúci obraz a poukazujú na hlboký rozpor medzi teóriou a praxou.
Podobne, ako tomu bolo aj u donedávna „najnenávidenejšieho“ štart/stop systému vypínania motora a opätovného zapínania na križovatkách, aj systém ISA drvivá väčšina motoristov okamžite deaktivuje. Inteligentný asistent rýchlosti (ISA – Intelligent Speed Assistance) už nie je žiadnou nadštandardnou funkciou, ale prísnou požiadavkou vyplývajúcou z nariadenia o všeobecnej bezpečnosti vozidiel (General Safety Regulation – GSR, EU 2019/2144).
Toto nariadenie stanovuje, že všetky nové typy vozidiel homologizované v EÚ od 6. júla 2022 a všetky novo registrované vozidlá od 7. júla 2024 musia byť týmto systémom povinne vybavené. Ak si dnes kúpite nové vozidlo, bude jednoducho tam. Čo to znamená, ako funguje, v čom je jeho najväčší problém a ako je možné systém deaktivovať?
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
