Mrazivé rána v zime prinášajú tisíckam vodičov rovnaký rituál. Sadnete do premrznutého auta, naštartujete motor a vaša pravá ruka automaticky mieri k ovládaniu klimatizácie. Teplotu nastavíte priam na maximum, ventilátor fúka na najvyšší stupeň a prieduchy nastavíte priamo do tváre. A potom čakáte.
Kvôli nízkej teplote vidíte svoj vlastný dych, prsty vám pomaly tuhnú a z prieduchov vám do tváre aj po niekoľkých sekundách či minútach možno fúka iba studený vzduch, ktorý situáciu nijako nezlepšuje. Poznáte to? Možno vás prekvapí, že týmto klasickým postupom, ktorý používajú státisíce vodičov každé zimné ráno, si v skutočnosti sami predlžujete čakanie na teplo.
Vykurovací systém automobilu totiž funguje na princípe, ktorý si mnohí nikdy neuvedomia, a tak nevedome pracujú proti nemu. Ide o jeden z najpodceňovanejších aspektov zimnej jazdy, ktorý pritom zásadným spôsobom ovplyvňuje nielen váš komfort, ale aj samotnú bezpečnosť. Premrznutý vodič totiž rýchlo stráca koncentráciu, rastie v ňom nervozita a agresivita, čo rozhodne nie sú vlastnosti, ktoré chcete mať za volantom.
Prečo je teda v zime správne teplo v kabíne také dôležité? Okrem zjavného komfortu ide aj o otázku viditeľnosti – zahmlené či zamrznuté okná sú častou príčinou nehôd. Následne ide aj o „mechaniku“ vášho tela, keďže v extrémnom chlade sa zhoršuje jemná motorika potrebná na presné ovládanie vozidla. Moderné autá nám síce ponúkajú množstvo komfortných prvkov, no ich správne využitie vyžaduje aspoň základné pochopenie toho, ako fungujú.
Paradox zimného vykurovania
Prvá rada znie možno na prvý pohľad nelogicky, možno až absurdne. Ak túžite po rýchlom teple v kabíne, prvých pár minút by ste mali mať vykurovanie úplne vypnuté. Nie tlmené na dvojku, nie nastavené na strednú hodnotu – úplne vypnuté. Pre väčšinu vodičov je táto informácia v rozpore so zdravým rozumom, no funguje to presne takto.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
