Ten orezaný a ukrajinskými necestami dobitý žigulík brzdí len zvoľna, prvú polovicu dráhy pedálu sa nedeje vlastne nič, potom je došľap veľmi mäkký a spomalenie opatrné. Spojka zaberá dobre, šofér s ňou dokáže citlivo pracovať. Z plynu však zostala len akási kovová ohnutá tyčka.
Lanko, za ktoré ťahá, drhne, takže zakaždým zaberie a pustí benzín do karburátora trochu inak. Raz je rozjazd hurónsky, druhýkrát je div, že motor nezdochne. Riadenie je však horor, auto ťahá chvíľu doľava, potom zas doprava, volant má tak na pätinu otáčky mŕtvy chod. Plné vytočenie radšej ani neskúšame.
Pieskovo žltý žigulík v „lepšom“ prevedení 2106, podľa zašlého štítku v motorovom priestore snáď z roku 1979, doviezol Čecha Josefa Pojera a jeho manželku Natali so synom do Česka. Ušli v ňom pred vojnou na Ukrajine, píše iDNES.cz.
Jozef pozná aj niečo z histórie ich evakuačného špeciálu. Do roku 2014 jazdil v Donecku, kde bol tiež registrovaný. Vtedy tam práve vtrhli Rusi. „Potom prešiel do Mariupolu, kde teraz začala táto vojna,“ opisuje. Odtiaľ prešiel do Melitopolu - druhé najväčšie mesto Záporožskej oblasti na južnej Ukrajine - kde ho Pojerovi kúpili. „Tam tiež prišla vojna,“ pokračuje.
Za žigulíka kupovaného narýchlo zaplatil asi 800 dolárov. „Toto bol ešte nadštandard,“ komentuje stav vozidla. Autá sa na Ukrajine pri predaji veľmi neprepisujú, dnes duplom nie, takže má žigul pôvodné donecké značky.
„Pred odchodom sme nechali vymeniť káb...
Zostáva vám 85% na dočítanie.