O majestátne kone sa tu stará Janette, ktorá sa sem s rodinou presťahovala práve kvôli ich chovu. Dnes sú jej hoby i prácou. Ako sa ku koňom dostala žena, ktorá ešte pred pár rokmi nevedela jazdiť? Vedeli ste, že prejavujú emócie ušami? Tušíte, kedy od nich radšej odstúpiť a kedy sa nechajú pohladkať?

​V Bukovci pri Myjave všade, kam sa rozhliadnete, vidíte okolo pasienky a kone. Janette, majiteľka tunajšieho jazdeckého klubu, žije s rodinou priamo v areáli, s koňmi sú doslova zžití. Presťahovali sa sem pred rokmi práve kvôli nim a spolu s manželom Holanďanom a troma synmi, Marcom (9), Christopherom (15) a Tomášom (20) by si nevedeli predstaviť život v meste, lebo tu sú najšťastnejší na svete.

Zaujímavý príbeh

Ich cesta ku koňom je naozaj nezvyčajná, prvých dvoch dostali od zákazníkov. „Nemali mi ako zaplatiť, tak mi dali dva ťažné kone.“ V tom čase ešte nebývali v Bukovci, ale v Brezovej pod Bradlom a mali aj kravy. No behať do Bukovca kvôli koňom hore-dole bolo nepraktické, tak si tu postavili dom. „Bola to taká náhoda. Kúpili sme si prvého koňa, plemeno furioso, a začali sme sa tomu hlbšie venovať. Niektorí ľudia neverili, hovorili, že sme len ďalší nadšenci a nebude nás to dlho držať.“ Ich prognózy sa však nevyplnili, hoci, Janette priznáva, že nie je to len zábavka v štýle: „Hurá, máme kone“. „Keď človek chová furiosov, musí nad tým rozmýšľať, aby bol kôň použiteľný. Tak som si kúpila prvú kobylku, na tej som sa začala učiť jazdiť a potom sme si kúpili ďalšiu a už to išlo.“ Už majú aj dvoch plemenných žrebcov, ale jeden je požičaný, tak to medzi koniarmi funguje, takto si navzájom pomáhajú.

Priznáva, že začiatky neboli jednoduché. „Robila som si rôzne kurzy, človek veľa vecí číta a čo najviac sa snaží, keď chce niečo robiť tak, aby to bolo d...