Sledujte nás na Instagrame

@carovne_slovenskoFacebook
14.07.2018, 00:00

Emócie prejavujú ušami. Takto vyzerá život pri koňoch

V lone krásnej prírody stojí rozľahlý ranč.

Emócie prejavujú ušami. Takto vyzerá život pri koňoch
Zdroj: HN/Peter Mayer

O majestátne kone sa tu stará Janette, ktorá sa sem s rodinou presťahovala práve kvôli ich chovu. Dnes sú jej hoby i prácou. Ako sa ku koňom dostala žena, ktorá ešte pred pár rokmi nevedela jazdiť? Vedeli ste, že prejavujú emócie ušami? Tušíte, kedy od nich radšej odstúpiť a kedy sa nechajú pohladkať?

​V Bukovci pri Myjave všade, kam sa rozhliadnete, vidíte okolo pasienky a kone. Janette, majiteľka tunajšieho jazdeckého klubu, žije s rodinou priamo v areáli, s koňmi sú doslova zžití. Presťahovali sa sem pred rokmi práve kvôli nim a spolu s manželom Holanďanom a troma synmi, Marcom (9), Christopherom (15) a Tomášom (20) by si nevedeli predstaviť život v meste, lebo tu sú najšťastnejší na svete.

Zaujímavý príbeh

Ich cesta ku koňom je naozaj nezvyčajná, prvých dvoch dostali od zákazníkov. „Nemali mi ako zaplatiť, tak mi dali dva ťažné kone.“ V tom čase ešte nebývali v Bukovci, ale v Brezovej pod Bradlom a mali aj kravy. No behať do Bukovca kvôli koňom hore-dole bolo nepraktické, tak si tu postavili dom. „Bola to taká náhoda. Kúpili sme si prvého koňa, plemeno furioso, a začali sme sa tomu hlbšie venovať. Niektorí ľudia neverili, hovorili, že sme len ďalší nadšenci a nebude nás to dlho držať.“ Ich prognózy sa však nevyplnili, hoci, Janette priznáva, že nie je to len zábavka v štýle: „Hurá, máme kone“. „Keď človek chová furiosov, musí nad tým rozmýšľať, aby bol kôň použiteľný. Tak som si kúpila prvú kobylku, na tej som sa začala učiť jazdiť a potom sme si kúpili ďalšiu a už to išlo.“ Už majú aj dvoch plemenných žrebcov, ale jeden je požičaný, tak to medzi koniarmi funguje, takto si navzájom pomáhajú.

Priznáva, že začiatky neboli jednoduché. „Robila som si rôzne kurzy, človek veľa vecí číta a čo najviac sa snaží, keď chce niečo robiť tak, aby to bolo dobré. Musí sa tomu venovať, študovať si o tom. Ja mám vysokú školu chemicko-technologickú, robila som v labáku, no bavila ma práca s deťmi, tak sme začali s jazdeckými školami a tábormi, popri tom sme si začali pripúšťať kobyly.“ Venovali sa chovu a postupne sa im to tak rozmohlo, že teraz majú 60-70 vlastných koní. „Moja naj kobylka je muránska norička Hury, ktorú sme kúpili prvú.“

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.