Prestupná stanica pre knihy, kde čakajú na svojho čitateľa

Počítajú sa na tisíce? Desaťtisíce? Koľko životov by mi trvalo prelúskať sa aspoň polovicou? Koľko príbehov a vrstiev významov skrývajú? Usadám do starožitného kresla, vychutnám si prvý hlt kávy a započúvam sa do príbehu kníhkupca Tomáša Lazara z Banskej Štiavnice.

​Vyrazila som úzkou uličkou, mimo historického centra Banskej Štiavnice. Kľukatí sa pomedzi banské stavby a industriálne objekty, svojou poetikou veľmi ďaleko od romantických predstáv tohto malebného mestečka. Napriek tomu, mojím cieľom je miesto, ktoré načisto napĺňa romantické sny. Štyridsiatnik Tomáš Lazar sa rozhodol kúpiť pre svoje knihy vlastnú nehnuteľnosť. Miesto, ktoré dýcha záhadami, príbehmi, vedeckými textami či poéziou. Keď vchádzam dnu, spomínam si, ako som včera dcére čítala verše Tomáša Janovica: „ ...kniha je dom pre písmenká...“ A tak si len pre seba pomyslím: „Otváram teraz kovové vráta na dome, v ktorom bývajú domy pre písmenká.“

Úsmev a pohoda ku mne prúdia aj od troch knihomoľov – Tomášových zamestnancov, ktorí sú sklonení každý nad svojou kôpkou kníh. Sme v chráme, kam prišli knihy, ktoré opustili svoj pôvodný život. Sú vlastne v čakárni, v medziprocese svojej cesty za novými čitateľmi.